Najprv za novými protestnými hnutiami stáli starší, vysokovzdelaní muži, ktorí sa prestali stotožňovať s existujúcimi politickými štruktúrami. Na paškál si zobrali sporné megaprojekty, medzi ktoré patrila prestavba hlavnej železničnej stanice v Stuttgarte.
Potom sa objavilo množstvo protestných akcií radikálnej pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa vlani prebojovala do Európskeho parlamentu a do zastupiteľských zborov troch spolkových krajín na území bývalej NDR. Od vlaňajšieho novembra sa hovorí o protestnom hnutí tretej generácie so skratkou PEGIDA (Patriotickí Európania proti islamizácii západných krajín).
Začínalo s niekoľkými stovkami prívržencov, ktorí sa každý pondelok zhromažďovali v Drážd'anoch. Tým chceli zrejme nadviazať na tradíciu protestov, ktoré sa stali začiatkom konca komunistického režimu v bývalej NDR. PEGIDU najprv politológovia považovali za východonemecký fenomén, no medzičasom sa protesty rozrástli na tisíce ľudí, ktorí sa pod jej strechou pravidelne stretávajú v takmer každom väčšom meste Nemecka.
PEGIDA zatiaľ pôsobí ako zberná nadrž ľudí, ktorí sa boja infiltrácie Nemecka cudzincami. Pritom účastníci demonštrácií vôbec nemusia mať osobné problémy s islamom. Skôr sa nevedia zorientovať v globálnom svete a boja sa straty akého-takého blahobytu aj kultúrnej identity a v dôsledku toho aj mocnej pozície Nemecka. Ide teda o strach z očakávaných zmien.
Hnutie sa uviedlo do života práve na jeseň, keď sa rozbehla verejná diskusia o tom, či bude treba umiestňovať utečencov zo zahraničia v nemeckých domácnostiach. V tom istom čase sa Nemci dozvedeli, že aj ich krajinu postihla globálna kríza výraznejšie, ako sa dovtedy tvrdilo. Zároveň sa rozšírili správy o hrozných zločinoch v tzv. Islamskom štáte. Našlo sa preto veľa ľudí, ktorí už vidia svet, a tým aj Nemecko, ako sa topí v úplnom chaose.
Pri príležitosti Vianoc a Nového roka nemecký prezident Joachim Gauck aj kancelárka Angela Merkelová varovali pred PEGIDOU. Kancelárka vyzvala Nemcov, aby bočili od týchto osôb. Obidvaja politici sa opierajú aj o názory prominentov. Napríklad denník Bild nedávno uverejnil rozhovory s 50 osobnosťami, ktoré vysvetlili, prečo sa vôbec nevedia stotožniť s PEGIDOU. Nájdu sa však aj iné pohľady. Bývalý konzervatívny minister vnútra Hans-Peter Friedrich ostro kritizoval Merkelovú za to, že rozhodne odmietla rokovať so zástupcami tohto hnutia. Podpredseda liberálnej strany FDP Wolfgang Kubicki si zase myslí, že sa v každom prípade treba dozvedieť viac o motiváciách účastníkov protestných zhromaždení, lebo politici vraj už dávno stratili bezprostredný kontakt s voličmi.
Nemci sa zatiaľ nič nedozvedeli o skutočných lídroch PEGIDY. Poznajú iba niekoľko protiislamských hesiel, ktoré sa opakujú na každej demonštrácii. Tie si však nedokážu spojiť s konkrétnymi tvárami, ktoré ich hlásajú. Mohlo by to naznačovať, že z PEGIDY sa nestane nová politická strana, ktorá sa pokúsi ovplyvňovať dianie priamo v parlamentoch. Horšie na tom je, že sa hnutie čoraz väčšmi rozrastá a čoskoro môže byť nekontrolovateľné.
Nemecko bolo zatiaľ miestom relatívneho pokoja v Európe s pretrvávajúcou krízou. Vznik a rast vplyvu PEGIDY však svedčí o tom, že aj vláda v Berlíne, ktorá dosiaľ poučovala partnerov nielen v eurozóne o tom, čo treba robiť počas krízy, musí výrazne premyslieť svoje koncepcie a spôsob ich mediálneho sprostredkovania. Inak ľudia nestratia strach z ustavične sa meniacich podmienok života.