Pridajme k tomu spomalenie v Číne, ktoré síce zodpovedá novým hospodárskym prioritám, ale napriek tomu sa o ňom hovorí ako o faktore ohrozujúcom legitimitu pekinského režimu.
Ďalej tu máme sankciami, no najmä nízkou cenou ropy a vlastnými dlhodobými problémami postihnuté Rusko. Tomu však záchranné lano, ak bude treba, hodí práve Čína. Tá pomôže aj viacerým krajinám Latinskej Ameriky, hoci slabý rast v Brazílii a ustavičný tlak na opätovne zvolenú prezidentku Dilmu Rousseffovú je už väčší problém. Medzinárodné napätie a konflikty vo svete pozitívnemu hospodárskemu vývoju tiež nepridávajú. Skôr spôsobujú to, že sa ekonomické nástroje čím ďalej, tým intenzívnejšie využívajú na geopolitické ciele.
Zoči-voči týmto skutočnostiam môžu USA vyzerať ako kotva stability a prosperity. Netreba sa však uchyľovať k porekadlu Medzi slepými je jednooký kráľ, aby sme si všimli rad veľkých rizík v americkej ekonomike.
Silným faktorom dynamiky USA sa stal tzv. bridlicový boom. Hoci je spojený s mnohými ekologickými rizikami, postaral sa o rekordnú redukciu cien zemného plynu (približne tri- až štyrikrát nižšie ako v Európe). Spojené štáty tiež masívne navyšujú ťažbu svojej ropy. Závislosť od dovozu je rekordne nízka.
Práve na nadbytok na trhu sa rozhodla reagovať Saudská Arábia, ktorá ako dominantný člen skupiny krajín vyvážajúcich ropu OPEC rozohrala hru na „udržanie trhového podielu“. Či už tento argument vezmeme vážne, alebo nie, je jasné, že klesajúce ceny ropy Brent uškodia nielen krajinám, s ktorými má Saudská Arábia napäté vzťahy (Irán, Rusko, Venezuela).
Ale ani technologicky náročná ťažba z bridlíc v USA nižšie ceny jednoducho neunesie. Problémy už ohlásili viacerí ťažiari hlbokomorskej ropy, kanadské ropné piesky sú pri cene okolo 50 dolárov za barel mimo obchodu. V USA už zaznamenali prvú obeť: WBH Energy z Texasu.
Celý sektor ťažby bridlíc už dlho čelí podozreniu, že ide o ďalšiu bublinu, ktorá sprevádza vývoj americkej ekonomiky posledných 15 rokov. Denník Financial Times uvádza, že ropné a plynové firmy emitovali vysokovýnosový dlh za vyše 140 miliárd dolárov. Toto odvetvie je navyše náročné na prísun dostatočného množstva lacného kapitálu, čo v minulých rokoch uľahčovala politika americkej centrálnej banky FED a nízke úrokové sadzby (0,25 %).
FED však politiku kvantitatívneho uvoľňovania ukončila, dolár sa posilňuje a ak by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb, môže to pre americký energetický sektor znamenať skutočnú ranu pod pás. Bridlicové ložiská sa rýchlo vyčerpávajú a prísun kapitálu je kľúčový.
Nízke ceny ropy spôsobia, že sa množstvo ťažobných polí stane absolútne nerentabilným. To je zrejme jeden z cieľov politiky Saudskej Arábie, ktorá dúfa, že vydrží so svojimi rezervami v cene takmer 800 miliárd USD. Ale ak sa potvrdí, že naozaj ide o bublinu, tak potom následky jej prasknutia môžu byť obrovské, s vplyvom na celý svet.
Podľa amerického ekonóma Richarda Wolffa by sa nadhodnotenie bridlicového sektora mohlo stať spúšťačom ďalšej finančnej krízy.
Zvýšenie úrokových sadzieb v USA by však nemalo dôsledky iba na energetický sektor. Pretože dolár je stále internacionálnou menou číslo jeden, dôjde k značnému reverzu globálnych finančných tokov. Táto zmena sa môže dotknúť aj menších krajín, no predovšetkým rozvíjajúcich sa ekonomík. Hádam okrem Číny, ktorá systematicky posilňuje medzinárodnú úlohu svojho jüanu, sa zatiaľ dostatočne nepoučili, že vyhrávať na cudzom ihrisku je ťažké. Rusko ešte len teraz zisťuje, že jeho ekonomika je vlastne viac dolárová než rubľová.
Rok 2015 nebude pokojný, aj keby priaznivci čínskeho horoskopu (rok ovce od 19. februára) asi tvrdili niečo iné. Blížiace sa grécke voľby preveria eurozónu. Tá z toho zrejme veľmi dobre nevyjde, pretože ordinovať štrukturálne slabým štátom permanentnú stagnáciu ako riešenie jednoducho prinesie politické následky. Nerovnosť a koncentrácia bohatstva tvoria v USA oligarchiu a sociálnu nestabilitu, ktorá vyvoláva záujem o iné hospodárske prístupy.
Západ má problém. Súčasne má, vďaka kapitálu, aj schopnosť prenášať svoje nerovnováhy do iných štátov. Ako ukázala „veľká recesia“, táto schopnosť nie je nekonečná a neodstráni základné príčiny nerovnováhy krajín Západu. Tie sa týkajú nerovnosti, ktorá odráža slabšie postavenie práce vzhľadom na moderné pracovno-úsporné technológie. Nízke ceny energií sú peknou dotáciou pre spotrebiteľov, ale podstatu problémov nevyriešia.
Aké cesty sa pre Západ ponúkajú a ako sa vlastne do súčasnej situácie dostal, tým sa zaoberám vo svojej novej knihe Prelom: od Veľkej recesie k Veľkej transformácii.
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.