Po udalostiach na doneckom letisku a v Mariupole tento tlak ešte zosilnel. Okolie Petra Porošenka však zastáva názor, že takýto krok si želá najviac Kremeľ, ktorý si nemôže dovoliť naťahovať túto zvláštnu vojnu.
Vyhlásenie vojnového stavu by podľa Kyjeva nielen obmedzilo občianske práva, zbrzdilo reformy a možno pozastavilo alebo skomplikovalo zahraničnú finančnú pomoc, ale bol by to hlavne signál o nechuti Ukrajiny rokovať, ktorý by Moskva využila vo svoj prospech. Akýkoľvek agresívnejší krok by mohol poslúžiť ako dôvod na ďalšie zintenzívnenie bojov, ktoré si Ukrajina neželá. Ide o vojnu, ktorú v istom zmysle popierajú obe bojujúce strany.
Kyjev našľapuje po špičkách a bojuje skôr na diplomatickej úrovni, kde sa mu v poslednom čase celkom darí. Podľa ľudí z blízkeho okolia prezidenta sa Porošenko usiluje vyhnúť chybám, ktorých sa dopustilo Chorvátsko alebo Gruzínsko. A tak „odmieta ratifikovať Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, aby sa v budúcnosti Ukrajina vyhla tomu, že jej generáli, ktorí dnes bránia krajinu, strávia po vojne celé roky pred súdom“. V tejto chvíli je pre neho najdôležitejšie nedať dôvod vonkajšiemu nepriateľovi k „oprávnenému“ masívnemu vojenskému útoku a nedovoliť svojmu vnútornému nepriateľovi (tzv. separatistom) rozložiť štát zvnútra.
Väčšina ukrajinských politických komentátorov sa domnieva, že nedávne zintenzívnenie bojov a snaha pretrhnúť front sledujú dva ciele. Po prvé, pokúsiť sa rozšíriť územie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) aspoň k hraniciam Doneckej a Luhanskej oblasti. V existujúcich hraniciach totiž tieto dva samozvané štáty nemajú ani najmenšiu šancu byť ekonomicky samostatné a Rusko nemá v úmysle investovať do zničenej infraštruktúry ani živiť približne štyri milióny ďalších obyvateľov. Pripomeňme si, že po usporiadaní tzv. separatistických volieb v novembri minulého roka Kyjev pozastavil financovanie územia, ktoré kontrolujú odštiepenci. Úsilie Moskvy o legalizáciu lídrov DĽR a LĽR sa tak obrátilo proti nej samotnej.
Po druhé, prinútiť Kyjev zasadnúť za rokovací stôl s predstaviteľmi DĽR a LĽR a prostredníctvom nich ovplyvňovať procesy v Ukrajine, brzdiť ju a približovať tak jej ekonomický a politický pád.
O nič z toho však Kyjev nemá záujem. Namiesto vojnového stavu plánuje zriadiť na území Donbasu, ktorý je pod kontrolou Ukrajiny, vojensko-občianske administratívy. Rokovaniam so separatistami sa zase snaží vyhnúť tým, že doma aj v zahraničí presadzuje myšlienku uznať ich za teroristov. Moskva aj separatisti Kyjevu v tom dosť pomáhajú nielen tým, že zabíjajú civilné obyvateľstvo. V snahe demoralizovať ukrajinskú armádu a prekaziť štvrtú vlnu mobilizácie na sociálnych sieťach zverejnili niekoľko videí, v ktorých sa nelegálne vojenské zoskupenia chválila tým, ako ponižujú a mučia ukrajinských vojakov. Tým si zároveň zaobstarali dôkaz o vlastných vojnových zločinoch.
Zakaždým, keď Ukrajina politickým alebo diplomatickým krokom prekazí plán Kremľa, Rusko zintenzívni, či už prostredníctvom svojich jednotiek pravidelnej armády, alebo nezákonných ozbrojených zoskupení, vojenské útoky, aby Kyjev opäť prinútilo rokovať o mieri podľa svojich pravidiel. Tieto metódy Ruská strana používa napriek tomu, že si je vedomá toho, ako prezident Vladimir Putin to pri každej príležitosti opakuje, že túto vojnu možno vyriešiť iba politickými prostriedkami.