V súlade s vnímaním svojho tímu ako komisie poslednej šance rozhodol sa sústrediť energeticko-klimatické témy do jedných rúk tak, aby si vzájomne neodporovali. Práve naopak, aby sa dopĺňali. Krízovým manažérom sa stal Maroš Šefčovič. Ten nezaháľal a koncom februára predstavil koncept, na ktorom dokopy pracovalo štrnásť eurokomisárov a im podriadená administratíva.
Treba priznať, že základný cieľ sa nezmenil. Ide o postupný prechod na bezpečný, konkurencieschopný, integrovaný a udržateľný energetický systém – staré nápady v novom šate. Skutočnou novinkou je úsilie o maximálne zosúladenie jednotlivých krokov, ktoré by mala Európska komisia, europarlament a členské štáty únie v nasledujúcich rokoch až desaťročiach dosiahnuť.
Spájanie, solidarita a dôvera medzi jednotlivými krajinami predstavujú ústrednú myšlienku Energoúnie a zároveň šancu pre úspešnú realizáciu celého projektu. Šefčovičovou dejinnou úlohou bude presvedčiť lídrov jednotlivých štátov o výhodnosti spoločného postupu pred národným protekcionizmom a klamlivou ideou energetickej sebestačnosti.
Z predstaveného konceptu je zrejmé, že jeho favoritmi sú obnoviteľné zdroje energie a zemný plyn. Na prvý pohľad možno paradoxná kombinácia, veď Energoúnia má viesť k odklonu od fosílnych palív, no určite nie nelogická. Výroba elektrickej energie z vetra a slnka totiž zatiaľ potrebuje aj záložný zdroj. Práve plyn, ktorý má najnižšie emisie uhlíka spomedzi ostatných fosílnych palív, je vhodnou voľbou.
Energetická bezpečnosť vzhľadom na zemný plyn sa má zvýšiť diverzifikáciou dodávok z mimoeurópskych krajín potrubím (Turkménsko, Irán) alebo loďou (Katar, Nigéria) a prepojením národných trhov. Napriek tomu, že medzi Slovenskom, Českom a Rakúskom existujú dostatočné prepojenia a takýto regionálny trh by mohol viesť k nižším prepravným, ale aj koncovým cenám za plyn, nám sa zatiaľ veľmi spájať nechce.
Určite aj nedostatočný pokrok pri integrácii trhov viedol Šefčoviča k návrhu posilniť právomoci nezávislého európskeho regulátora, čím prirodzene zabrnkal na nervy národným regulačným úradom. Vládam sa tiež nemusia páčiť snahy o sprehľadnenie cien energií a postupný odklon od škodlivých dotácií rozličného druhu, ktoré deformujú trh a zvyšujú ceny.
Energoúnia tiež ráta s vyššou mierou transparentnosti pri uzatváraní medzivládnych dohôd, proti čomu sa zasa ohradili Maďari. A niet sa čomu čudovať, keď majú s Rusmi nadštandardné vzťahy, ktoré vedú k lacnejšiemu plynu a pôžičke na výstavbu jadrovej elektrárne. To, že sa zaviazali nepredávať tento plyn ďalej na Ukrajinu, priznali celkom otvorene.
Prospešnou by určite bola aj reforma obchodovania s uhlíkom s cieľom vysielať správne trhové signály investorom v súlade s princípom: znečisťovateľ ovzdušia platí. Táto zmena by určite prospela aj našim Atómovým elektrárňam Mochovce, ktoré majú onedlho začať vyrábať bezuhlíkovú elektrinu. Poliaci však na to budú mať pravdepodobne iný názor, keďže im zasa produkcia elektriny z domáceho uhlia zdražie.
Energoúnia predstavuje správne smerovanie, aj doba si ju žiada. Hrozba klimatických zmien je čoraz aktuálnejšia, naša konkurencieschopnosť ohrozená a globálny súboj o energetické zdroje nás tiež neminie. Energetika sa zmení a vždy je lepšie byť lídrom ako len bežným prijímateľom. Práve preto treba Energetickú úniu podporiť a ak nie prekonať, tak aspoň zosúladiť národné záujmy s tými európskymi. Iba spoločne totiž môžeme byť úspešní.