Minister to považuje za obrovský úspech „cielenej azylovej politiky“. Preto chce pokračovať v tom, že kosovskí žiadatelia o azyl budú môcť pricestovať do Nemecka iba za sťažených podmienok a bežne nebudú mať prístup k tunajšiemu pracovnému trhu. Povolenie zamestnať sa dostanú výlučne iba ľudia s vysokou kvalifikáciou. Podľa de Maiziéra by však radšej aj tí mali zostať doma, aby pomohli pri oživení kosovského hospodárstva.
Slová konzervatívca vôbec neprekvapujú. Nemecká vláda na úrovni EÚ už dávno navrhovala opatrenia, pomocou ktorých by sa bohatí Európania uzavreli pred ekonomicky zaostávajúcimi krajinami. Slováci zažili dôsledky takého chápania migrácie na vlastnej koži v súvislosti so vstupom do únie, keď okrem výnimiek nemohli pracovať v Nemecku do roku 2011.
Nemecký minister vnútra však hovorí o nevyhnutnosti riešiť to najmä pomocou ekonomických nástrojov. A to už je nový trend. Nemci sa po druhej svetovej vojne hlásili k výrazne liberálnej azylovej politike, ale tie časy sú už dávno preč. Napriek tomu sa považovalo za porušenie tabu, ak niekto verejne pochyboval o tom, či má byť Nemecko otvorené voči migrantom.
Kancelárka Angela Merkelová ako prvá konštatovala, že multikulturalizmus stroskotal. Dá sa to interpretovať aj ako zásadné odmietanie cudzincov. Mali by sme to však radšej brať ako neobyčajne úprimný opis situácie, ktorú treba súrne riešiť. Vznik hnutí typu Pegida, ktorá sa predstavila ako zberná nádrž ľudí namierených proti islamistom, je signálom istého preťaženia občanov.
Reprezentanti tradičných strán síce odsudzujú protestné zhromaždenia Pegidy, dodávajú však, že by sami vedeli ponúknuť uspokojivé odpovede na rozhorčené otázky demonštrantov. Je zaujímavé, že po tom, čo sa rozišli hlavní iniciátori zrodu Pegidy, zažívame súťaž o modernú imigračnú koncepciu.
Liberáli ako prví konkretizovali svoje predstavy. Sociálni demokrati zatiaľ predložili najdôslednejší plán, v ktorom spracovali veľa impulzov z Kanady, kde uplatňujú voči migrantom bodový systém. Konzervatívci sa zrejme prispôsobili súperom z radov pravicovej Alternatívy pre Nemecko. Čoraz ostrejšie kritizujú údajný sociálny turizmus do Nemecka. Všetci predpokladajú, že Nemecko potrebuje odborné pracovné sily zo zahraničia, pre ktoré sa musí vytvoriť atraktívne prostredie. Diskusiou o imigrácii kvalifikovaných zamestnancov však politici zastierajú svoju bezradnosť voči ostatným cudzincom.
Nemci nosia historickú zodpovednosť za ľudí, ktorí musia opustiť svoju vlasť z politických dôvodov. V posledných desaťročiach však pri obhajobe tejto zodpovednosti politici zabudli na dôležitú drobnosť: predpokladali, že bežní domáci obyvatelia budú pripravení cudzincov otvorene prijímať. Mýlili sa.
Existuje veľa príkladov, že integrácia žiadateľov o azyl v Nemecku funguje. Ešte viac je ich však takých, že to v praxi nefunguje. Ľudia sa vedia vyrovnať s inými kultúrami, keď vnímajú spolužitie ako množstvo výhod pre seba. Podľa priebehu verejnej diskusie sa však dá iba ťažko nájsť niečo, čo by obohatilo život utečencov a žiadateľov o azyl. Predovšetkým ich propagandisticky zneužívajú ako zdroj strachu, a to nielen pravicoví extrémisti.