V tamojších printových médiách sa udomácnil politologický termín iliberálna demokracia, čo slovníky prekladajú ako pseudodemokracia.
Fareed Zakaria iliberálov zatriedil niekde medzi demokratov a nedemokratov so silným ťahom k autoritatívnosti. Neliberálna demokracia začne fungovať, keď sa podarí inštitúcie parlamentnej demokracie pretransformovať pre potreby vlastných oligarchov. Plody takejto politiky už sú očividné v súčasnom Maďarsku.
Metódy podobného vládnutia vyskúšal pred Viktorom Orbánom už Mubarak v Egypte, Putin v Rusku či Chávez vo Venezuele. Podstatou neliberálnej politiky je, že všetko sa deje zákonite, až nato, že legislatívne normy štátu sa prepisujú podľa želania jednej silnej osoby a za asistencie diktatúry parlamentnej väčšiny.
Maďarsko sa po formálnej stránke v ničom neodlišuje od ostatných demokracií. V pravidelných štvorročných intervaloch sa konajú slobodné voľby a v parlamente sa hlasuje o legislatívnych návrhoch. Problémom je, že volebný zákon je upravený tak, aby vyhovoval politickej strane, ktorá mala zhodou okolností donedávna ústavnú väčšinu.
Existuje ústavný súd, nezávislé súdnictvo, mimovládne inštitúcie sú registrované, územné aj národnostné samosprávy sú zabezpečené. Elementy, ktoré sú jadrom parlamentnej demokracie, sú legislatívne garantované. Problémovým znakom „maďarskej demokracie“ však je, že usmernenou evolúciou dosiahli stav, ktorý vyhovuje iba jednej politickej strane.
Ako v praxi takýto režim funguje, predviedla nedávno Ildikó Vidaová, predsedníčka Národného daňového a colného úradu (NAV). Zverejnila zistenia komisie, ktorá vyšetrovala podozrenia, že NAV kamufluje miliardové daňové úniky. Zmyslom auditu štátnej inštitúcie bolo dokázať, že zaradenie jej predsedníčky na zoznam osôb, ktoré majú zakázané vycestovať do USA, je tragickým omylom Američanov.
Podozrenia amerických protikorupčných agentov v Maďarsku komisia tak „vyvrátila a verejnosti transparentne vysvetlila“. Šetrenia vykonali od vlády nezávislé inštitúcie (polícia, prokuratúra a súdy), ktoré dokázali, že ide o bezdôvodný výpad Američanov. Spory Maďarska a USA zatiaľ neutíchli, lebo stále existujú pochybnosti, či kontrolu naozaj vykonali od vlády nezávislí úradníci. Vládna moc nedorozumenie s americkou ambasádou v Budapešti vysvetľuje nedostatočnou komunikáciou medzi zainteresovanými.
Prípad „očistenia“ Ildikó Vidaovej je typickým príkladom fungovania neliberálnej demokracie. Všetko sa deje tak, ako sa v demokratickej spoločnosti má diať, ibaže v skutočnosti je všetko trochu inak. Hlásenie o „údajnom“ korupčnom správaní vernej členky strany znie presne tak, ako si to želá vládna moc.
Aby dôkazov, že nezávislé kontrolné orgány v Maďarsku pracujú bezchybne, bolo viac, nasledovala kontrola najvyššieho súdu. Jeho predseda Péter Polt (nominant Fideszu) s prekvapením zistil, že od roku 2010 sa nekonalo protikorupčné šetrenie voči sudcom najvyššieho súdu. Promptne preto začal vyšetrovanie vo vlastnom úrade a s uspokojením sa dozvedel, že jeho rezort je „čistý“.
Prevaha jednej politickej stany je existenčnou požiadavkou neliberálnej demokracie. Premiér Orbán vlani v lete v Tušnáde povedal, že „u nás sa môže všeličo stať“. Nepochybne povedal pravdu. Publicista András Jámbor nedávno napísal, že „v Maďarsku existujú ešte oblasti, kde neliberálna reforma zatiaľ neprebehla, ale ak si niekto namýšľa, že premiér svoju reformu nedokončí, ten je veľmi naivný“.