Najžiadanejší budú inžinieri a „najnepotrebnejší“ budú absolventi humanitných odborov, z ktorých si takmer polovica nenájde uplatnenie vo svojej oblasti. Minister školstva Juraj Draxler vyhlásil, že tieto „neperspektívne“ odbory už štát nemôže viac financovať, keďže „nemajú pre spoločnosť zmysel“.
Natíska sa otázka, prečo by sme mali zostať iba pri univerzitách. Napríklad nízkokvalifikovaní robotníci nepotrebujú desaťročnú povinnú školskú dochádzku. Ešte pred nástupom na základnú školu deti otestujeme, určíme tie najneschopnejšie, za dva-tri roky ich naučíme čítať a písať (otázne je, či to budú vôbec niekedy potrebovať). Potom sa zameriame na rozvoj ich fyzickej sily, ktorá je pri tomto type práce nevyhnutná a šup-šup do roboty, nech kopú kanály či pomáhajú na stavbách. Veď načo im je chémia, dejepis alebo vlastiveda? Viete, koľko by sme ušetrili, ak by sme nemuseli platiť ich aj tak zbytočné vzdelávanie? Má pre spoločnosť zmysel učiť niekoho výtvarnú výchovu a prírodopis, keď bude celý život orať na traktore?
Pevne verím, že pán minister toto moje odporúčanie nevezme vážne. Už samotné vzdelanie ako také je totiž mimoriadne hodnotné pre spoločnosť. Jeho zmyslom je absolventa nielen pripraviť na pracovný trh, ale najmä pomôcť rozvoju jeho osobnostnej integrity, vytváraniu svetonázoru, pestovaniu kritického myslenia či plnohodnotnému dospievaniu. Vždy je lepšie, ak niekto získa vysokoškolské vzdelanie, hoci aj nekvalitné, ako by nemal žiadne.
Navyše, prečo by malo byť problémom, že vyštudovaný politológ pracuje ako personalista v súkromnej firme? Nie je lepšie v dnešnom svete, v ktorom sa trh práce rýchlo mení a požiadavky na zamestnancov sú odlišné ako pred piatimi – desiatimi rokmi, získať všeobecnejšie vzdelanie a rozvíjať si kritické myslenie? Veď takto úzko zameraná špecializácia sa môže v krátkom čase ukázať ako neperspektívna, respektíve výrazne zúžiť možnosti uplatnenia absolventa.
Primárnou úlohou univerzít nemá byť vychovávanie ľudí pre pracovný trh. Podobne ako nemôže byť pre Slovenskú akadémiu vied alebo univerzity prioritou iba aplikovaný výskum. Nikto totiž netuší, aký základný výskum, či akú vedomosť budeme potrebovať v blízkej alebo ďalekej budúcnosti. Komu sa pred troma rokmi zdalo dôležité štúdium eboly? Podľa koho boli pred dvoma rokmi dôležité výskumy ukrajinskej spoločnosti?
Problémom nie je masové vzdelávanie, ale nekvalitné vzdelávanie. A to nielen v humanitných odboroch. Vzdelávanie by nemalo byť iba o pasívnom memorovaní informácií, ale o ich efektívnom využívaní. Univerzitné vzdelanie, hoci aj všeobecné, má v študentovi vypestovať kritické myslenie a podporiť jeho tvorivosť. Vďaka tomu bude môcť vykonávať svoje zamestnanie lepšie, kreatívnejšie a efektívnejšie. Ak sa stane z neho nezamestnaný, mal by byť dostatočne schopný preorientovať sa podľa aktuálnej potreby, alebo prísť s nápadmi, ktoré ho dokážu uživiť.
Pochopiteľne reforma školstva je mimoriadne komplexný problém. Nechcem tvrdiť, že nepotrebujeme dostatočné množstvo šikovných inžinierov či zlepšiť prepojenie vzdelávania s praxou. Úsilím ministra Juraja Draxlera by malo byť skvalitnenie školstva na Slovensku, ale určite nie vytvárať dojem o nedôležitosti všeobecného vzdelávania či neužitočnosti humanitných vied. Tie koniec koncov aj on sám vyštudoval.