Sľuby z Transatlantickej dohody

09.07.2015 16:00

Európsky parlament mal v stredu po odkladoch hlasovať o správe k Transatlantickej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Spojenými štátmi (TTIP), ktorá má zatiaľ iba odporúčací charakter.

Americký Kongres nedávno odmietol podporiť Obamovu snahu o získanie právomoci na rýchle vyjednávanie, ktorá by obmedzila možnosť kongresmanov upravovať navrhovanú medzinárodnú zmluvu. Na oboch brehu Atlantiku sa najmä zástupcovia z ľavej strany politického spektra usilujú zdržať prijatie najväčšej dohody o voľnom obchode v dejinách.

Rakovina ich nezaujíma

Najčastejšie argumenty proti TTIP sa týkajú utajenia takej závažnej dohody, hrozby zníženia regulácie v potravinárstve či chemickom priemysle alebo zdravotníctve a posilnenia moci korporácií nad demokratickými rozhodovacími procedúrami. Tlaky americkej strany dokonca viedli k odloženiu európskej regulácie látok poškodzujúcich hormóny, ktoré majú súvislosť s rakovinou a neplodnosťou.

Dve nedávno vydané štúdie – od autorského kolektívu pod vedením riaditeľa Rakúskej nadácie pre výskum rozvoja Wernera Razu a Martina Myanta z Inštitútu európskych odborov a nezávislého výskumníka Ronana O‘Briena – sa stavajú kriticky k štyrom správam, ktoré poskytujú hlavné argumenty v prospech TTIP.

Ich obsahom však nie je iba kritika, ale aj uvedenie na pravú mieru, akéže prínosy to v skutočnosti navrhovaná dohoda sľubuje. Jeho dosahom totiž nemá byť hospodársky rast v EÚ 0,5% ročne, ako to ešte v roku 2013 tvrdila Európska rada, ale 0,5% až za desať rokov, teda ročne v priemere 0,05%. Aj to však platí iba pre tzv. ambiciózny scenár. Ten realistickejší operuje ešte s nižšími číslami.

Ak si to premietneme do čistého príjmu domácností, dá sa očakávať, že celý tento obrovský humbug umožní ľuďom dať si v priemere o jednu kávu týždenne viac. To by však platilo iba v prípade rovnomerného rozdelenia dosahov na občanov. V situácii zvyšujúcej sa príjmovej nerovnosti v EÚ i USA, sa takýto predpoklad iba ťažko podarí naplniť.

Mimovládky mlčia

Napokon samotné zvýšenie objemu obchodu medzi Spojenými štátmi a úniou nepovedie len k poklesu obchodnej výmeny v rámci EÚ, ale zároveň obmedzí obchod s chudobnými krajinami v Latinskej Amerike a Afrike. Tým by však mohlo dôjsť k narušeniu tzv. koherencie politík pre rozvoj. Jednoducho povedané, hoci je záväzkom vlád štátov EÚ pomáhať chudobným inde vo svete, prijatím TTIP by zrejme robili pravý opak.

Ak sú na podporu TTIP k dispozícii iba pochybné štúdie predpovedajúce zanedbateľné prínosy, zrejme do hry vstupujú aj iné ako celospoločenské záujmy.

Napriek tomu sa slovenské mimovládne „rozvojové“ organizácie v tomto ohľade verejne proti TTIP neangažujú. Na druhej strane, menej obchodu s EÚ a USA môže v týchto krajinách viesť k takej potrebnej lokalizácii výroby a spotreby.

Nízke očakávania v oblasti hospodárskeho rastu a čistého príjmu kompenzujú nerealistické predstavy o harmonizácii regulácie. V tejto chvíli sa nedá povedať, čo a ako sa napokon zharmonizuje. Problematický je však predpoklad, z ktorého vychádzajú predpovede podporujúce TTIP. Očakávajú totiž, že každé obmedzenie regulácie bude mať za následok zníženie nákladov.

Mnohé štúdie však dokazujú pravý opak. Regulácia, ktorá síce nejakým spôsobom zaťažuje firmy, zároveň prináša obrovské úspory celej spoločnosti. Napríklad odstraňovanie toxických chemikálií podľa odhadov má medzi rokmi 1971 až 2018 stáť 15 miliárd eur, a to v tejto sume nezapočítali poškodenia ľudského zdravia, ekosystémov a biodiverzity. Regulácia toxických látok by síce do istej miery zaťažila firmy (ktoré svoje náklady posúvajú ďalej na spotrebiteľov), no zároveň by usporila zmienenú astronomickú sumu.

V pozadí stoja lobisti

Ďalším kritickým predpokladom je očakávanie, že zamestnanci sa bez problémov presunú z jedného sektora do druhého. Výskum však ukazuje, že v minulosti po uzavretí dohôd o voľnom obchode zamestnanci dostali v novom zamestnaní nižšiu mzdu, náklady na rekvalifi káciu boli vysoké a starší a menej kvalifikovaní pracovníci zostali nezamestnaní omnoho dlhšie.

Predpovede týkajúce sa Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) medzi Kanadou, Mexikom a USA použili podobné ekonomické modely a sľubovali pre všetkých nárast zamestnanosti, HDP aj miezd. Pritom v Mexiku mali mzdy stúpnuť až v rozmedzí 6 až 9%. Dosah bol napokon buď negatívny, alebo zanedbateľný.

Ak sú na podporu TTIP k dispozícii iba pochybné štúdie predpovedajúce zanedbateľné prínosy, zrejme do hry vstupujú aj iné ako celospoločenské záujmy. Podľa zistení bruselskej aktivistickej organizácie Dohľad na korporátnou Európou až deväť z desiatich lobistov, s ktorými sa Európska komisia pri príprave TTIP radila, bolo zo súkromného sektora. Ťažko očakávať, že zmluva bude vyhovovať iným ako korporátnym záujmom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#TTIP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk