Ani Ficov kabinet s tým už asi neráta. Úrad vlády odporučil „predložiť návrh zákona až po predložení vecného zámeru“. Ilúzie športovcov o násobnom navýšení verejných zdrojov pochovalo 52 pripomienok ministerstva financií, z nich 25 zásadných. Znamenalo precitnutie do stavu déjà vu.
Už piata vláda chcela
Súčasná vláda je už piata, ktorá sa pokúša o slušný zákon o športe, a prvá, čo nechala jeho tvorbu na právnikov blízkych športovému (futbalovému) hnutiu. Takže problém nebude len v neochote vlád pomôcť finančne poddimenzovanému športu, ale aj v impotencii vrchnosti športu.
Aktuálne najmä v absencii empatie veľkých športov k menším, a to aj k najúspešnejším. Generálne v neochote funkcionárov dohodnúť sa na strešnom orgáne, ktorý by mal šancu vyrokovať s vládou viac, bez ohľadu na to, kto stojí na jej čele.
Slovenský šport čaká na zákon ako kura na zrno, ale sliepky nosnice radšej budú ďalej trieť biedu, ako by ho nechali vyzobať kohútom.
Ani v Nemecku nebolo zjednotenie najvyššieho poschodia športu na platforme olympijského výboru jednoduché – ale podarilo sa. V Česku ide vývoj rovnakým smerom. Slovenský olympijský šéf František Chmelár urobil v minulosti viacero pokusov, no keď naposledy tvrdo narazil na futbalovú stenu, rezignoval.
Radičovej minister školstva Eugen Jurzyca plánoval reformu športu. Sľuboval viac peňazí aj slobody v narábaní so štátnymi financiami. Napokon stihol len zmenu rozdeľovania dotácií. Jeho podriadení vydumali zložitý vzorec, na ktorom bolo najpochopiteľnejšie, ale aj najnepochopiteľnejšie, že bol totožný pre všetky športy, od najväčších po najmenšie, kolektívne aj individuálne. Jeho súčasťou sa stal sporný atribút popularity, a to nielen domácej, ale aj zahraničnej.
Dotácie rozhádali hnutie
Zmeny vo výške dotácií rozhádali hnutie. Kým v roku 2011 dostal futbal z balíka 25 miliónov eur čosi vyše dvoch miliónov, v tomto roku má z 35 miliónov viac ako štyri. Už predbehol aj hokej. Tenisu narástla dotácia na vyše dvojnásobok: z 900-tisíc na vyše dva milióny. Výdatne si polepšili atletika a plávanie.
Nie preto, že ako základné športy by s gymnastikou a lyžovaním mali mať bonus, ale vďaka koeficientu popularity. Tá paradoxne ublížila gymnastike: inkasuje aj nominálne menej ako voľakedy. Dôkazom nedomyslenosti vzorca je fakt, že menej ako v roku 2011 dostávajú najúspešnejšie športy: kanoistika na divokej vode, streľba a biatlon!
Do tvorby komplexného zákona o športe sa pustila skupina právnikov, z ktorých viacerí spolupracujú s futbalovým zväzom. Odviedli veľké penzum práce, ale výsledné dielo poznačila neznalosť prostredia menších športov.
Napriek úsiliu zoznámiť sa s ním. Žiaľ, s hnutím dôkladne odkomunikovali iba nefinančnú časť zákona – s tou, ktorá ho najväčšmi zaujímala, sa azda s výnimkou desiatich tzv. veľkých zväzov zoznámilo až po posunutí návrhu do pripomienkového konania.
Ani s podporou desiatich zväzov to nie je celkom tak, ako sa deklaruje. „Proti vzorcu, ktorý je nespravodlivý, vystupujem už štyri roky. Ubezpečovali ma, že sa v návrhu neobjaví a ak, tak v zmenenej podobe, ale oklamali ma,“ vraví Ľubor Halanda, viceprezident SOV a šéf volejbalu, ktorý tiež dostáva menej ako pred štyrmi rokmi.
Nadmieru šetrný minister
Halanda napokon pripojil podpis pod hromadnú pripomienku Konfederácie športových zväzov SR, ktorá požaduje nielen zásadnú zmenu vo vzorci (nahradenie popularity počtom krajín svetových federácií), no aj zrušenie návrhu na zriadenie Stáleho súdu pre šport a najmä funkcie kontrolóra zväzu s veľkými právomocami i nákladmi. Odôvodnil to tým, že každý zväz má dozornú radu či kontrolnú komisiu, právo kontroly majú a aj ho využívajú kontrolné orgány od NKÚ až po ministerstvo.
Medzi vyše 600 podporovateľmi výhrad KŠZ je aj veľa známych trénerov či úspešných športovcov (Ráczová, Jasenčáková, Minčík, Varga, Rehák Štefečeková, Demjén Pešková, Vadovičová, Kohlová), takže negovať ich by sa dalo len s veľkou dávkou arogancie.
Slovenský šport čaká na zákon ako kura na zrno, ale sliepky nosnice radšej budú ďalej trieť biedu, než by ho nechali vyzobať kohútom. Okrem toho, vychádzajúc z postoja ministerstva financií, nečrtá sa rázne navýšenie peňazí: „S návrhom bude možné súhlasiť len za podmienky, že z neho nebudú vyplývať zvýšené požiadavky na štátny rozpočet.“
Minister financií neprekročil tieň predchodcov. Ale čo iné sa dalo očakávať, keď čítal požiadavku na Stály súd s 15 sudcami na približne 15 potenciálnych prípadov za rok. Samozrejme, aj tú zamietol.
„Je načase, aby sa po právnych odborníkoch chopili dotvorenia zákona športoví odborníci,“ tvrdí generálny sekretár Konfederácie športových zväzov SR Zdenko Kríž. Otázne však je, či budú ochotní zísť sa všetci ako rovný s rovným na jednom poschodí.