Najväčšie investičné fondy na svete sú väčšinou registrované na Bahamských ostrovoch. Významné firmy, ktoré obchodujú s komoditami, majú sídlo vo švajčiarskom meste Zug, kde je nižšie daňové zaťaženie. Nižšie dane sú v určitých oblastiach na Cypre, v Lichtenštajnsku, Luxembursku, ale aj v Holandsku. Ide zároveň o členské štáty Európskej únie. Preto by sme sa mali na tieto územia pozerať ako na daňovú konkurenciu Slovenskej republiky.
Hranicu určujú politici
Daňové raje existujú vo viacerých krajinách, ktoré nezverejňujú ani nemajú verejné registre majiteľov firiem a neposkytujú iným štátom o nich údaje. Dajú sa využívať na premiestnenie ziskov hoci zo Slovenska niekde inde.
Aká je hranica medzi daňovou konkurenciou a daňovými únikmi, je vždy vecou politikov. Oni o tom rozhodujú. Zatiaľ im to neprekáža, lebo najvýznamnejšie slovenské finančné skupiny majú sídla v daňových rajoch a všetci sú ticho. Žeby sa na tom niektorí priživovali?
Daňové raje stratia význam vtedy, ak budú podnikatelia presvedčení, že sa všetky dane vynakladajú v prospech zvyšovania verejného blaha.
Podľa poradenskej spoločnosti Bisnode, ktorá monitoruje dvadsať daňových rajov, na konci minulého roka v daňových rajoch registrovali 4 266 slovenských spoločností. Medziročne sa zvýšil ich počet o 9,3 percenta, čo znamená nárast o 364 firiem. Badateľný bol ich nárast v roku 2014 – o 49,89 percenta v porovnaní s rokom 2010. Ich počet sa zvýšil najmä v USA, Paname, Luxembursku a v Holandsku. Celkové aktíva týchto spoločností vlani dosahovali hodnotu 8,3 miliardy eur, podľa aktív predovšetkým v Holandsku, Luxembursku a na Cypre.
„Krivka záujmu podnikateľov o daňové raje bola v roku 2014 veľmi dynamická. Zatiaľ čo v prvom polroku firmy s vlastníkom v daňovom raji pribúdali ako huby po daždi, posledný kvartál došlo k poklesu ich celkového počtu,“ zdôrazňuje Milan Seliak z Bisnode. Dá sa to možno pripísať aj tomu, že viaceré krajiny rušia bankové tajomstvo či dokonca zavádzajú zrážkové dane.
Z geografického hľadiska sa činnosť nadnárodných spoločností sústreďuje do oblastí Severnej Ameriky, západnej Európy a Japonska. V roku 2014 ich v USA pribudlo 169, v Paname 64, v Luxembursku 39 a v Holandsku 30. Najväčší záujem bol o Gibraltár, Panamu, Maltu a Lotyšsko. Klesol záujem investorov o Seychely či Cyprus.
Význam nadnárodných spoločností stále rastie, lákavý je faktor anonymity. James S. Henry, bývalý hlavný ekonóm v McKinsey & Company, odhaduje, že 21 až 32 biliónov amerických dolárov sa v roku 2013 sústredilo v daňových rajoch. Predstavuje to ekvivalent k veľkosti americkej a japonskej ekonomiky. Podľa Henryho, ktorý je teraz členom správnej rady pre daňovú spravodlivosť Network, výskum poukazuje na to, že aktíva spravované 50 najväčšími súkromnými bankami vzrástli z 5,4 bilióna v roku 2005 na vyše 12 biliónov USD v roku 2013.
Konkurencia vo svetovom obchode
Na dôležitosť daňovej konkurencie v oblasti medzinárodného obchodu poukázal už Adam Smith vo svojom diele Bohatstvo národov, kde uvádzal absolútne výhody pri zohľadnení faktu, že jedna krajina je schopná vyprodukovať s rovnakými zdrojmi väčšie množstvo tovaru, za predpokladu, že štáty nezasahujú do fungovania trhového mechanizmu.
Názory v oblasti daní sa stále zdokonaľovali. Karol Marx upozorňoval, že redistribučná funkcia štátu závisí od typu hospodárskeho systému, čoho výsledkom je, že dane môžu plniť túto funkciu iba v nepodstatných záležitostiach. John S. Mill odporúčal, aby sa výška daní odvodzovala od schopnosti daňovníka ich platiť. Zdôrazňoval, že ľudia nie sú ochotní platiť za druhých, a preto je nevyhnutné zvoliť daňovú povinnosť podľa princípu rovnej obete, v súčasnosti známej pod názvom platobná schopnosť.
Mnohých trápi anonymita vlastníctva, najmä tých, čo nikdy nepodnikali. Na Slovensku existujú firmy, ktoré majú akcie na doručiteľa. Ako vlastník v zozname akcionárov sa môže uvádzať niekto, kto to pre niekoho robí ako službu. Skutočný majiteľ s ním podpíše dohodu o predaji na určitý čas spolu s právom povinného odkúpenia. Každý rok tento človek dostáva poplatok za to, že funguje ako tzv. nominovaný majiteľ. Tento princíp existuje aj vo firmách registrovaných v daňových rajoch. Bez ohľadu na registráciu dane sa v tomto prípade platia na Slovensku.
Ako sa pozerať na nižšie zdanenie ziskov firiem registrovaných v daňových rajoch? Je to vždy vecou vzťahu štátu k podnikateľom. Ak zavedie vysoké dane a podnikatelia vidia, že tieto dane kadekto prehýri, podnikateľ si povie: Prečo by som mal platiť vysoké dane, keď ich niekto minie navnivoč.
Daňové raje stratia význam vtedy, ak budú podnikatelia presvedčení, že sa všetky dane vynakladajú v prospech zvyšovania verejného blaha.