Vrátime sa k zlatému štandardu?

26.08.2015 07:00

Zlato hrá vo svetovej ekonomike významnú úlohu. Kedysi bolo kľúčovým tovarom, ktorý sa používal pri výmene tovarov, a panovníci z neho razili mince. Finančný systém vo svete kedysi fungoval tak, že sa zlato vymieňalo za bankovky a naopak. Tomuto systému sa hovorilo zlatý štandard.

Pred prijatím zlatého štandardu jedna troyská unca (28,34 gramu) stála 242 amerických dolárov (USD). V deň vypuknutia druhej svetovej vojny sa zlato predávalo za 587 USD, na konci vojny v máji 1945 za 466 USD. V auguste 1971 zlatý štandard zrušil prezident Richard Nixon. Cena zlata vtedy klesla na 40 dolárov za jednu troyskú uncu. V roku 2000 stála už 288 USD.

Cena sa stále mení

O desať rokov neskôr sa cena vyšplhala na 1 101 USD. Cenový pokles nastal v deň pádu newyorských dvojičiek, keď cena zlata klesla na 379 USD. Ďalší cenový vrchol bol v auguste 2011, keď unca stála 1 921 dolárov. V piatok 21. augusta 2015 sa zlato predávalo za 1 151 USD.

Z uvedených príkladov je zrejmé, že cena zlata značne osciluje. Čo to ovplyvňuje? Ide o meniacu sa geopolitickú, politickú a ekonomickú situáciu. Menia sa aj záujmy investorov. Z jednoduchého dôvodu: ekonomický vývoj je čoraz menej predvídateľný. V budúcnosti nebude zaujímavé len investovanie do cenných papierov, ale aj do iných nástrojov. Veľkú úlohu budú mať v tejto oblasti komodity a spomedzi nich najväčšiu bude mať zlato.

Zlato sa ako platidlo používa odnedávna. Diskusie o úlohe zlata sa objavili najmä v rokoch 2008 – 2009, keď prepukla svetová finančná kríza. Niektorí ekonómovia tvrdia, že svet by sa mal vrátiť k zlatému štandardu. To znamená, že všetky bankovky na svete by mali byť kryté vzácnym žltým kovom. Peniaze by sme mohli vymieňať za zlato a naopak.

Ak by sa štáty rozhodli, že sa vrátia k zlatému štandardu, stúpol by záujem o zlato, čo by viedlo k znižovaniu cien. V minulosti bol zlatý štandard ochranným dáždnikom pre kapitálové toky vo svete.

Zlato sa používa v niektorých priemyselných odvetviach, ako je letecký priemysel a medicínska technika, šperky a podobne. Najväčší význam má v však v oblasti svetových financií. Znižuje infláciu a zabezpečuje stabilitu meny. Práve preto ho nakupujú centrálne banky, ktoré doň ukladajú svoje rezervy.

Kanadská komerčná banka Scotia bank hovorí vo svojej analýze o vplyve rozličných faktorov na cenu zlata. Sú tri: obavy z gréckej dlhovej krízy, pokles investícií na čínskom kapitálovom trhu takmer o tretinu a očakávaný návrat iránskej ropy na svetový trh.

Cena zlata dosahovala začiatkom augusta 1089 amerických dolárov za uncu. Celková hodnota zásob zlata vo svete je 6,35 bilióna USD. Jeho podiel na celkových devízových rezervách jednotlivých štátov sa dosť líši: V USA tvorí až 74 percent, v Nemecku 68, v Taliansku 67, vo Francúzsku 65 a v Rusku iba 13 percent.

Ak v budúcnosti porastú ceny zlata, klesnú ceny tovarov. Ak by sa tak nestalo, nastúpila by deflácia. Ak by sa štáty raz rozhodli, že sa vrátia k zlatému štandardu, stúpol by záujem o zlato, čo by tiež viedlo k znižovaniu cien. V minulosti bol zlatý štandard ochranným dáždnikom pre kapitálové toky vo svete.

Systém dominancie papierových peňazí

Prečo sa teda krajiny nevrátia k zlatému štandardu? Dnes je to najmä preto, lebo celý finančný systém je postavený na dominancii papierových peňazí a zlato je už len doplnkom daného systému. Pri prechode na zlatý štandard by bolo veľmi nepravdepodobné, že by štáty mali k dispozícii toľko zlata, aby sa vyrovnalo hodnote papierových peňazí.

Prečo svetové ekonomiky ustúpili od zlatého štandardu? Ekonomické a finančné krízy oslabili jeho postavenie. Na ich riešenie vlády najradšej používali a používajú tlačenie papierových peňazí. Napriek tomu po zlate je dopyt aj dnes. Medzi jeho najväčších producentov na svete patrí juhoafrická firma Harmony Gold Mining, ktorá len vlani vyťažila 1,17 milióna uncí.

História zlata ako investičného nástroja sa píše od čias starobylého Grécka a Ríma. Zlato sa vymieňalo za koreniny z Indie a hodváb z Číny. Aj v budúcnosti môže zlato hrať úlohu uchovávateľa hodnôt. Takisto sa vynára otázka, čo by mohlo zvýšiť záujem o zlato v budúcnosti. Jednoduchá odpoveď, monetarizácia zlata, teda jeho okamžitej výmeny za peniaze. Môže sa stať, že dlžníci z rozvinutých krajín skúpia väčšie množstvo zlata, pretože sa boja nekrytých peňazí, potom ich dlh bude znehodnotený, a tak ceny zlata porastú.

Každý investor by mal mať vo svojom portfóliu zahrnuté investície do komodít. Inak povedané, koncept peňazí, teda zlata a striebra v štandardnej hmotnosti a mince, by umožnil svetovým ekonomikám sa rozširovať a prosperovať. Nevieme, či to bude aj v budúcnosti, no dnes sa na zlato pozeráme najmä ako na základnú súčasť rôznych šperkov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zlato
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku