Tie po štyridsiatich rokoch izolácie vedy v bývalých socialistických krajinách vyzerajú neraz diskutabilne. Vysoké školy sú však aj ekonomickými subjektmi, ktorých fungovanie závisí od počtu zákazníkov, ktorými sú študenti.
Vo verejnom sektore bude rýchlosť konsolidácie závisieť od toho, či štát zachová na vysokých školách mechanizmus financovania závislý od počtu študentov.
V najbližších desiatich rokoch poklesne počet ľudí vo veku, v ktorom by mohli študovať na vysokých školách, takmer o 100-tisíc. Na základe toho sa dá predpokladať, že sa počet vysokoškolákov zníži postupne o 15 až 17 percent. V dôsledku toho nastane konsolidácia na trhu všetkých vysokých škôl. Do desiatich rokov odíde zo sektora tohto typu vzdelávania niekoľko súkromných a verejných škôl.
Počet študentov poklesne
Demografický vývoj je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú následný vplyv na ekonomiku vysokých škôl. Pokles študentov badať už od školského roka 2007–2008. Celkový demografický vývoj bude stagnovať, čo znamená, že i počet študentov sa bude znižovať. Demografický faktor následne ovplyvní ekonomiku škôl.
Pozrime sa preto na hospodárenie súkromných a verejných vysokých škôl. Obe majú jeden spoločný ekonomický znak, ale zároveň je medzi nimi podstatný rozdiel. Spoločné je to, že verejné a súkromné školy majú k dispozícii peniaze v závislosti od počtu študentov.
Verejné vysoké školy však dostávajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Sú závislé od pravidiel poskytovania finančných prostriedkov z verejných financií a niekedy od súkromných sponzorov. Sú teda postihnuté mäkkým rozpočtovým obmedzením, ktoré vo všetkých prípadoch nenúti k efektívnemu vynakladaniu verejných finančných prostriedkov. Dôkazom toho je aj pomerne veľké množstvo nepedagogických pracovníkov.
Ich financovanie definuje štát, presnejšie politické koalície, ktoré majú vplyv na hospodársku politiku a tá môže mať rôzne prístupy k financovaniu verejného sektora. Jedným z podstatných dôvodov záujmu o verejné vysoké školy je, že študenti za štúdium neplatia. Nič však nie je zadarmo, tak ako „bezplatné“ raňajky v hoteli máte naúčtované v cene za nocľah.
Súkromné vysoké školy získavajú finančné zdroje najmä od vlastných študentov, niekedy od sponzorov a vo výnimočných prípadoch zo štátnych vedeckých či výskumných grantov.
V podstate súkromné vysoké školy nedostávajú od štátu takmer nič. Naopak, súkromný vzdelávací sektor je platcom daní, odvodov, poistného, ktoré smerujú do verejných financií. Významnými faktormi záujmu o súkromné vysoké školy by mali byť kvalita poskytovaného vzdelávania verzus cena a reputácia vzdelávacej inštitúcie. Súkromné školy musia mať v sebe zakomponované mechanizmy efektívneho využívania finančných prostriedkov.
Efektívnosť využívania finančných prostriedkov bude v budúcnosti čoraz dôležitejšia tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore. Pre vyššiu efektívnosť bude musieť dôjsť ku konsolidácii. Tá bude vyvolaná práve ich ekonomickou situáciou.
Silnejších so slabšími
V 90. rokoch hospodárska politika v oblasti vzdelávania presadzovala vznik nových vysokých škôl aj rozširovanie palety poskytovaných služieb. Vďaka tomu sa podstatne zvýšil počet verejných vysokých škôl, ako i transakčných nákladov alebo inak povedané množstva vynaložených finančných prostriedkov na obsluhu jedného vysokoškoláka.
Pri klesajúcom množstve predaných alebo poskytnutých vzdelávacích služieb vznikne dopyt po koncentrácii, čiže dôjde k ich spájaniu. Ten bude nielen v súkromnom, ale aj vo verejnom sektore. Oba sektory sa vo väčšej či menšej miere snažia o ekonomickú efektívnosť.
Tým, že sa spoločnosti spájajú, môžu znižovať výrobné a transakčné náklady, zlepšiť svoj inovačný potenciál a tak celkovo stimulovať hospodársku súťaž na trhu.
V súkromnom sektore to bude znamenať, že ekonomicky a odborne silnejšie subjekty sa budú spájať so slabšími, čiže silnejšie subjekty budú nakupovať slabšie. Väčšia koncentrácia v súkromnom vzdelávacom sektore povedie k zlepšeniu ekonomickej stability inštitúcií. Vo verejnom sektore bude rýchlosť konsolidácie závisieť od toho, či štát zachová mechanizmus financovania závislý od počtu študentov na tej či onej vysokej škole. Pri zachovaní tohto mechanizmu bude konsolidácia rýchlejšia.
Jednou z možností konsolidácie v sektore vysokoškolského vzdelávania je aj zánik vysokej školy vo verejnom alebo jej likvidácia v súkromnom sektore. Konsolidácia a s ňou spojená koncentrácia bude znamenať nielen zníženie nákladov na obsluhu jedného vysokoškolského študenta, no aj kumuláciu finančných prostriedkov. Bez dostatočného množstva finančných prostriedkov nebude možné inovovať vzdelávacie procesy a konkurovať vysokým školám v zahraničí.