Prejavovalo sa to najmä vo výbornej situácii na trhu práce. Nemci mohli mať pocit, že neboli konfrontovaní s priamymi dôsledkami množstva kolízií, ktoré zmenili svet v priebehu posledného desaťročia. Preto si zrejme tak vážili kancelárku Angelu Merkelovú. Jeden z hlavných dôvodov jej dlhoročnej popularity bol, že vždy vedela vystupovať rozvážne a tým upokojila celý národ.
V súvislosti s neprestajným prílevom utečencov však nastala úplne nová situácia. Väčšina Nemcov je nespokojná s konzervatívnou političkou, ktorá trvá na tom, „že to dokážeme“. Tretina z nich sa dokonca prihovára za to, aby odstúpila. Celý rad straníckych kolegov vyzýva kancelárku, aby výrazne zmenila svoj politický kurz voči migrantom. Inými slovami, sama Merkelová sa zrazu ocitla v krízovom stave.
V súčasnosti kancelárka po prvý raz prežíva situáciu, že sa väčšina Nemcov nevie stotožniť s jej myšlienkami.
Popritom sa treba čudovať niekoľkým veciam. Po prvé, kancelárka si počas utečeneckej krízy zachovala tie povahové vlastnosti, ktoré si Nemci na nej dosiaľ vážili. Po druhé, tentoraz našla na obrovskú spoločenskú výzvu zavčasu jasnú odpoveď, hoci jej oponenti až donedávna vyčítali, že sa v kritickej chvíli vyhýba zaujatiu jednoznačného stanoviska. Merkelová teda v zásade vykonáva svoju prácu oveľa lepšie ako pred rokmi. Dnes však už o tom nevie presvedčiť tých, ktorí ju dosiaľ podporovali. Dokonca sa nedokázala presadiť ani na summite v Bruseli.
Čo sa vlastne stalo? Treba sa obzrieť späť do deväťdesiatych rokov, keď sa naučila pravidlá politiky od vtedajšieho kancelára Helmuta Kohla. Úspech jeho šestnásťročnej éry sa zakladal najmä na všeobecnom pocite blahobytu a bezpečnosti, ktoré boli zaručené celým radom predovšetkým kresťanských hodnôt. Merkelová nadviazala práve na to. Pritom výrazne profitovala z toho, že jej predchodca v úrade Gerhard Schröder (za SPD) nevedel presadiť nový spoločenský poriadok a namiesto toho zanechal za sebou hlboko rozdelenú krajinu.
Systém všeobecnej ľahkomyseľnosti si však vyžadoval vysokú mieru zaručenia určitých spoločenských podmienok. V posledných rokoch sa to prejavovalo pocitmi, že Nemci nemajú problémy, tie majú len iní. V novej situácii však zažívajú to, čo sa inde v Európe už prijíma ako norma. Nemci sa musia naučiť zvládať zmeny. Merkelovej Nemecko sa za tie roky stalo síce dosť pohodlnou, no pritom až nehybnou, uniformovanou krajinou. A všade platí, že ľudia sa vedia meniť najmenej vtedy, keď sa im skvelo darí.
Napriek tomu Nemci budú ďalej žiť s Angelou Merkelovou. Urobila totiž už opatrenia vzhľadom na svoje dlhoročné prežitie na čele moci aspoň na troch úrovniach. V posledných rokoch sa dôsledne zbavila všetkých protivníkov. Okrem toho si vždy zavčasu osvojila hlavné argumenty dôležitých politických síl v krajine. Tak vymazala liberálov z parlamentu a tak oslabila vplyv sociálnych demokratov v dvoch veľkých vládnych koalíciách. Kancelárka si dokázala zabezpečiť aj trvalú podporu médií. Samozrejme, má aj veľa kritikov, ale novinári ju takmer bez výnimky považujú za prijateľnú osobu na jej poste.
Merkelová pravdepodobne bude musieť zmeniť niekoľko parametrov svojej politiky. Zatiaľ vyriešila problémy najmä pomocou výmeny osôb. Po zmiznutí všetkých jej hlavných oponentov na to už nemá páky. Teda jej nezostáva nič iné, ako sa pustiť do zmeny štruktúry politického diania. V súčasnosti prvý raz prežíva situáciu, keď sa väčšina Nemcov nevie stotožniť s jej myšlienkami. Bude sa teda musieť priblížiť k ľuďom, a to pomocou skutočného dialógu. To však neznamená nič iné, ako rozlúčku s tradičným merkelizmom, ktorý bol podmienený práve zastavením tradičnej demokratickej diskusie.