Popri PiS, kombinujúcej konzervatívny program so sociálnou rétorikou, bude zastúpená liberálna Občianska platforma (PO), nová neoliberálna formácia Nowoczesna (Moderná) Ryszarda Petru a agrárna Poľská ľudová strana s ambíciami stať sa poľskou verziu kresťanskej demokracie.
Hoci Poľsko bolo vyzdvihované ako úspešný príbeh, značnú časť voličov PiS tvorili mladí ľudia. Im už nestačí porovnávanie súčasnosti s dusivou realitou 80. rokov.
Protestný elektorát bude reprezentovať hnutie speváka Pawła Kukiza, prikláňajúceho sa k nacionalistickej pravici, ktoré však bolo vo svojej vízii budúcnosti Poľska málo konkrétne. Popri Petrovej strane, ktorej sa podarilo získať časť liberálnych voličov PO, je prekvapením volieb zisk viac ako troch percent hlasov pre novú socialistickú formáciu Razem (Spolu) po vystúpení predstaviteľa Adriana Zandberga počas predvolebných debát v poľskej televízii. Po 26 rokoch z parlamentu vypadne postkomunistický Zväz demokratickej ľavice (SLD).
Poľsko sa po Maďarsku a Slovensku stáva ďalšou stredoeurópskou krajinou s jednofarebnou vládou, v ktorých vládnuca garnitúra spochybňuje výsledky predchádzajúcich dvoch dekád transformácie. Hoci Poľsko bolo vyzdvihované ako úspešný príbeh, značnú časť voličov PiS a Kukizovho hnutia tvorili mladí ľudia. Im už nestačí porovnávanie súčasnosti s dusivou realitou v 80. rokov. Nedostatok pracovných miest, nízke platy a nedôstojné pracovné podmienky vedú mladých Poliakov k emigrácii za prácou do zahraničia.
Škandály liberálnych vlád síce nedosiahli úroveň tých v Česku alebo slovenskej Gorily, prax zametania problémov pod koberec však znechutila voličov, ktorí by boli ochotní oceniť pokles nezamestnanosti a úspešnú modernizáciu dopravných trás a regionálnej infraštruktúry za pomoci eurofondov. Vládam Donalda Tuska a Ewy Kopaczovej nepomohlo ani strašenie návratom autoritatívneho PiS, ani Tuskovo deklaratívne prihlásenie sa k sociálnej demokracii, keďže PO nedosiahla významnejší pokrok ani v jednej oblasti sociálnodemokratickej agendy – posilňovanie sociálnej súdržnosti spoločnosti a budovania nábožensky neutrálneho štátu.
Aj vzhľadom na priebeh volebnej kampane, v ktorej sa PO a PiS sústreďovali viac na kompromitáciu hlavného protivníka než na pozitívnu prezentáciu vlastnej agendy, nie je zrejmé, či bude druhá verzia Štvrtej republiky spojená s úsilím ovládnuť štátne inštitúcie vrátane súdov, prokuratúry a tajných služieb, ako to bolo pred desiatimi rokmi. Doterajšie vyjadrenia lídra strany Jarosława Kaczyńského, ktorý stelesňoval agresívny a konfrontačný kurz PiS aj v minulosti, naznačujú, že môžeme očakávať posun poľskej zahraničnej politiky z európskej dimenzie viac k spolupráci s USA.
PiS viackrát deklarovalo sympatie voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi v konflikte so Západom. Hoci ani doterajšia vláda nemala dobré vzťahy s Ruskom, rozumným prístupom si dokázala získať rešpekt v Európskej únii a mala značný vplyv na formovanie jej politiky voči Moskve. Agresívna rétorika PiS voči Rusku môže odradiť od Poľska najmä Nemecko a Francúzsko.
Súčasťou kampane PiS však boli aj ostré protiukrajinské resentimenty v súvislosti s výročím masakry poľských civilistov ukrajinskými nacionalistami vo Volyni. S Orbánovým Fideszom Kaczyńského stranu zbližuje aj oživený záujem o poľské menšiny v štátoch bývalého ZSSR. Za spojenectvo s Budapešťou tak v konečnom dôsledku môže Poľsko zaplatiť stratou kreditu na západe i na východ od svojich hraníc, ale aj zhoršením vzťahov s ďalšími dvoma visegrádskymi partnermi – Slovenskom a Českom.
Hoci oficiálnym kandidátom na premiérku je Beata Szydłová, hlavnou tvárou kampane zostal líder strany Kaczyński, zásluhy o volebný úspech mu uznala aj budúca šéfka vlády. Je zrejmé, že 66-ročný politik sa nebude chcieť vzdať vplyvu na vládnutie. Szydłová avizovala možnosť spolupráce s hnutím P. Kukiza a stranou R. Petru. To pri jednofarebnej vláde znamená, že sa PiS bude usilovať o zmenu ústavy. Jeho cieľom je posilnenie výkonnej moci a štátnej kontroly justície i médií. Zavedenie jednomandátových volebných obvodov, presadzovaných Kukizom, zas dlhodobo posilní pozície najsilnejšej strany v parlamente.
Nemožno vylúčiť, že konfrontačný štýl vládnutia vrátane snáh o kriminalizáciu opozície bude pokračovať, hoci aj bez Kaczyńského na poste premiéra. Jeho politický štýl však v minulosti prispel k vnútorným rozkolom v samotnom PiS. V situácii, keď sa bude musieť deliť o vplyv s novou premiérkou a mladým prezidentom, môže byť znova nielen strojcom svojho úspechu, ale aj vlastnej porážky.