Keď hlavným hrdinom je ľud

03.11.2015 09:00

Televízna stanica HBO nedávno odvysielala miniseriál Ukáž mi hrdinu, natočený podľa skutočnej udalosti. V prípade, že by mala niektorá zo slovenských televízií záujem zapojiť sa do debaty o spolužití dvoch odlišných komunít, ťažko si predstaviť lepšiu voľbu.

Americká káblová televízia by aj Stredoeurópanom mohla ukázať, že cudzí môžu žiť medzi nami. V kvalitnom spracovaní témy vyniká predstaviteľ mladého nádejného politika Nicka Wasicska, Oscar Isaac, okrem iného nominovaný na Zlatý glóbus za hlavnú rolu vo filme Vo vnútri Llewyna Davisa.

Dej seriálu sa odohráva na konci osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia v meste Yonkers, štát New York. Súd odsúdi existujúcu výstavbu sociálneho bývania za to, že segreguje afroamerických obyvateľov mesta od bielych a nariadi, aby magistrát postavil nové domy pre sociálne slabších v bohatšej štvrti, v ktorej žijú bieli.

Nick Wasicsko, čerstvo zvolený člen mestskej rady, najprv kandiduje na pozíciu starostu so sľubom, že sa proti rozhodnutiu súdu odvolá, no postupne zmení názor. Mestská rada však vzhľadom na nátlak občanov stavbu domov odmietne a mesto je nútené platiť likvidačnú pokutu. Až pri hrozbe bankrotu napokon výstavbu odsúhlasí.

Hlavnou dejovou líniou je politický zápas medzi starostom a jeho odporcami vo vlastnej Demokratickej strane, v Republikánskej strane a medzi protestujúcou časťou belošského obyvateľstva. Túto líniu dopĺňajú sprvu nijak nespojené životné príbehy štyroch afroamerických ži­en.

Seriál divákom predkladá základné otázky politickej filozofie, multikulturalizmu a medzirasového spolužitia. Prvou je, či má prednosť názor väčšiny pred nariadením súdu, alebo nie. Hoci ľudia protestujú skutočne nahlas, v konečnom dôsledku sa politici súdu vždy podriadia a hľadajú riešenie v rámci možností súdneho nariadenia.

Kým u nás sa zdá, že drvivá väčšina slovenských občanov odmieta prijatie utečencov, v seriáli zaznie, že možno šlo iba o veľmi hlasnú menšinu. Hlavná postava pritom prizná vlastný podiel viny na rozdúchavaní nenávisti, ktorá mu pomohla vo volebnom boji. Problematizuje tak predstavu, že politici iba reagujú na strach voličov a ukazuje, že postupnosť môže byť presne opačná – politici vyvolávajú strach, pretože ľahšie dopomáha k zvoleniu.

Štyri zmienené vedľajšie dejové línie úspešne bojujú proti zakoreneným stereotypom o tom, že všetci černosi v Spojených štátoch, ktorí žijú v getách, berú drogy a žijú z dávok. Seriálu sa takisto do veľkej miery darí vyvarovať rodových stereotypov, takže vidíme ťažko pracujúcu ženu z Dominikánskej republiky, ktorá sa zároveň stará o svoje deti, či drogového dílera, ktorý umrie a zanechá po sebe mladú matku.

Tá začne brať drogy, ale podarí sa jej zbaviť sa závislosti. A takisto je tu pracujúci syn, ktorý pomáha svojej slepej matke. Všetci túžia po lepšom bývaní, ale bývanie v gete nie je vnímané čisto negatívne, pretože aj geto môže byť domovom. Treba sa pritom zmieniť, že najnegatívnejšia postava z geta má najsvetlejšiu farbu pleti a nedochádza tak k problematickému prepojeniu zápornosti s tmavosťou.

Naopak, seriál na konci otáča protiklad bielej a čiernej a ukazuje, ako noví nájomníci v bohatej štvrti začínajú žiť komunitným, susedským spôsobom života a bieli im robia problémy. Aj tu však prístup tvorcov kladie dôraz na detaily a z belochov nerobí jednoliatu masu.

Nepríjemní susedia sa dokážu zmeniť a, čo je najdôležitejšie, jedna z hlasných protestujúcich v priebehu seriálu postupne mení názor na spolužitie s „inou kultúrou“, až im napokon chce pomáhať, aj keď to už nie je nutné.

Výborným doplnením je kritika paternalizmu a nadradenosti úradov voči novým nájomníčkam a takisto vyobrazenie boja afroamerického obyvateľstva za spravodlivosť. Tu sa hrdinom skutočne stáva ľud schopný nielen individuálneho pokojného spolužitia, ale aj kolektívnej akcie v boji za svoje záujmy. Seriál tak ukazuje janusovskú tvár radikálnej demokracie, v ktorej za svoje záujmy protestom bojuje tak utláčaná, ako aj utláčajúca časť obyvateľstva.

Problémom vo svetle pretrvávajúcich rasových nepokojov v Spojených štátoch môže byť pozitívne vyobrazenie policajtov, ktorí sú súčasťou diskriminačnej štátnej mašinérie. Tu sú z nich nápomocní muži zákona.

Ak niečo seriálu chýba, je to lepšie prepojenie na hospodárske príčiny súčasného postavenia. Celý dej sa odohráva akoby v ekonomickom vzduchoprázdne, ktoré je ohraničené priestorom miestnej politiky. Vidíme síce slabo ohodnotenú namáhavú prácu matky z Dominikánskej republiky, ale spojenie rasových vzťahov s fungovaním amerického kapitalizmu seriál netematizuje.

Záverečný (tragický) happy end tak ostáva liberálnou chimérou o možnosti prekonania rasových rozdielov štátnymi zásahmi v situácii rastúcej nerovnosti spôsobovanej nastavením ekonomického systému.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#HBO #seriál
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk