Na druhej strane – ešte nikdy nevládla v toľkých krajinách sveta demokracia, počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa len za posledných 25 rokov znížil viac ako o polovicu z 1,9 miliardy na 836 miliónov. Ľudia na Slovensku sa v priemere dožívajú o šesť rokov viac ako v roku 1989, máme aj čistejšie ovzdušie, a hlavne väčšiu slobodu.
Mali by sme upokojiť emócie vyvolané utečeneckou krízou a dôkladne sa zamyslieť nad našimi možnosťami, ako pomôcť ľuďom z krajín zmietaných vojnovými konfliktami a ako ich prospešne začleniť do spoločnosti.
Svet v roku 2015 je mimoriadne zložitý. Žiadna krajina nemôže sama vyliečiť všetky bolesti sveta. A o tom, ako sa jednotlivé štáty zapoja do riešenia problémov, rozhodujú aj občania. Od ich aktivity závisí, či sa budú ich krajiny prizerať, alebo konať.
Aj o tomto diskutovali svetoví lídri na nedávnom summite OSN v New Yorku. Výsledok rokovania bol jednoznačný, pokračovať v poskytovaní rozvojovej pomoci a správať sa zodpovedne k našej planéte je v záujme nás všetkých.
Globálna dohoda
Vďaka rozvojovej pomoci novorodenci aj ich matky dnes majú o polovicu väčšiu šancu na prežitie ako v roku 1990, diagnostika a liečba tuberkulózy zachránila od roku 2000 viac ako 37 miliónov životov, školy dnes navštevuje už deväť z desiatich detí. A mohli by sme pokračovať.
Ako však naznačuje výpočet z úvodu článku, svet stále trápi množstvo vážnych problémov, ktoré krajiny nedokážu riešiť individuálne. Summit OSN preto rozhodol o pokračovaní programov rozvojovej pomoci a schválil celosvetovú dohodu Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj.
Nová stratégia stanovila 17 základných cieľov, medzi nimi skoncovanie s extrémnou chudobou (trpia ňou ľudia s príjmom menším ako 1,25 dolára na deň), boj proti nerovnosti, zabezpečenie čistých zdrojov vody a energie pre najohrozenejšie skupiny ľudí či prijatie opatrení na zníženie dosahov klimatických zmien.
Európska únia a jej členské štáty, ktoré sú najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a len v roku 2014 na ňu vynaložili viac ako 58 miliárd eur, budú pri presadzovaní týchto zámerov hrať opäť dôležitú úlohu.
Konzumná schéma
Všetci máme zodpovednosť za život a prostredie, v ktorom žijeme – nielen dnes, ale uvedomovať si treba aj dôsledky pre budúcnosť. Nie je to len o peniazoch pre chudobné krajiny, ale aj o zmene prístupu u nás doma.
Ak chceme ďalej prispievať k zdravej a prosperujúcej spoločnosti, musíme uvažovať aj o zmene doterajšej konzumnej schémy „zdroje–produkty–spotreba–odpad“ a o jej posúvaní k obehovému hospodárstvu s recyklovateľnými zdrojmi.
Upokojiť by sme mali aj emócie vyvolané utečeneckou krízou a dôkladne sa zamyslieť nad našimi možnosťami, ako pomôcť ľuďom z krajín zmietaných vojnovými konfliktami a ako ich prospešne začleniť do spoločnosti.
Výzvy storočia
Ide aj o čistý vzduch, vodu a prostredie okolo nás. Klimatológovia odhadujú, že ak priemerná teplota na Zemi stúpne viac ako o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím (po roku 1850), tak sa zmeny klímy môžu stať nezvratnými. Hladina morí stúpne a výkyvy počasia budú extrémnejšie.
Ide aj o boj proti plytvaniu potravinami – celosvetovo sa vyhadzuje až tretina potravín, čo je v kontexte miliónov hladujúcich po celom svete naozaj šokujúce.
Od toho, ako sa nám podarí čeliť týmto výzvam, či už v ďalekých krajinách, alebo aj u nás doma, sa bude odvíjať aj náš zápas s násilnými konfliktami, terorizmom, utečeneckou krízou či živelnými katastrofami. A teda aj to, aký svet dokážeme zanechať budúcim generáciám.