Je pozitívne, že sa médiá a verejnosť začali zaujímať o projekt, ktorý sa rozbehol už takmer pred dvoma rokmi. Vtedy totiž dali vlády členských štátov EÚ jednomyseľne mandát Európskej komisii, aby rozbehla negociačný proces.
Na druhej strane je zarážajúce, koľko mýtov, poloprávd, výmyslov a strašenia TTIP sprevádza. Namiesto racionálnej debaty sme svedkami vymýšľania rozličných konšpirácií, často so slovníkom, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani zostavovatelia brožúrok o „amerických chrobákoch“ zo začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia.
Naším spoločným záujmom nemôže byť nič iné ako silná a konkurencieschopná Európa, ktorá dokáže čeliť výzvam meniaceho sa sveta.
Zmluva nie je utajovaná
Nepoznám žiadnu inú zmluvu medzi štátmi alebo skupinami štátov, ktorá by bola od samého začiatku podrobená takej dôkladnej verejnej kontrole a kritickej diskusii ako práve TTIP. Všetky kľúčové dokumenty, až po pozície pri jednotlivých kapitolách a (čo je samo osebe bezprecedentné) vyjednávacie mandáty, sú zverejnené a ľahko prístupné na internete. Prípravu na každé kolo rokovaní sprevádzajú rozhovory so zástupcami biznisu, s mimovládnymi organizáciami a odborovými zväzmi. Komisia tiež zriadila nezávislú poradnú skupinu expertov z rôznych odvetví a iniciovala štyri kolá verejných konzultácií.
Je pravda, že niekoľko málo dokumentov ostáva v obmedzenom alebo celkom utajovanom režime. Predstavte si však sami, či by ste boli ochotní rokovať s obchodným parterom, ak by vám, obrazne povedané, videl do hlavy.
Mimochodom, europoslanci majú prístup aj k niektorým neverejným textom, takže koho by zaujímalo niečo, čo nedokázal nájsť na stránkach Európskej komisie, môže ma pokojne kontaktovať. Sám som do mnohých pracovných materiálov nazrel a urobím tak vždy, ak ma o to naši občania požiadajú.
Strašenie mimosúdnymi riešeniami
Jeden z hlavných argumentov proti TTIP sú mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov medzi štátmi a zahraničnými investormi (ISDS). Dôvodom ich existencie je ochrana nielen záujmov investora, ale aj samotného štátu. Dobre nastavené ISDS prinášajú obojstrannú právnu istotu, čo je životne dôležité najmä pre takú otvorenú ekonomiku, akou je tá naša.
Slovensko by sa prijatím TTIP konečne mohlo zbaviť záťaže ešte z federálnych čias v podobe extrémne nevýhodnej dohody o arbitrážach s USA, ktorá v každom prípade preferuje záujem investora pred záujmom štátu.
Európska komisia má pripravených niekoľko variantov preferovaného mechanizmu arbitráže, z ktorých sa ako najvhodnejšie javí vytvorenie nezávislého orgánu. Konečná podoba je však vecou pokračujúcich rokovaní. Preto sú všetky úvahy v tomto smere v lepšom prípade varením z vody, v horšom lacným populizmom.
Nielen pre veľký biznis
Už od samého začiatku bolo zámerom Európskej komisie vyjednať takú zmluvu, z ktorej by neprofitovali iba veľké spoločnosti. Tie majú aj dnes dosť prostriedkov, aby dokázali na americkom trhu konkurovať, ak chcú. Cieľom je pomôcť najmä menším firmám, aby sa zbavili zbytočných nákladov a prekážok, tarifných aj netarifných.
V roku 2012 vyvážalo do USA vyše 150-tisíc malých a stredných európskych podnikov. Zloženie ich produkcie dáva tušiť šance, aké sa môžu naskytnúť aj výrobcom zo Slovenska. Išlo najmä o potraviny a nápoje, textil, odev, kožiarske výrobky, produkciu chemického a strojárskeho priemyslu. Odstránenie bariér im môže len pomôcť. Podľa viacerých štúdií až tak, že dokážu vygenerovať takmer o 30-tisíc pracovných miest viac ako dnes.
V našom parlamentnom výbore pre vnútorný trh sme úspešne presadili, že TTIP bude obsahovať aj osobitnú kapitolu o malých podnikoch. Cieľom je okrem iného zabezpečiť informovanie o odstránených tarifných, ale aj netarifných bariérach a tiež zriadenie osobitnej informačnej linky pre malých podnikateľov.
Politika musí ísť bokom
Pozícia slovenskej vlády v otázke TTIP je príznačne obojaká. Premiér oficiálne zmluvu podporuje, ale radšej o tom veľa nehovorí. Naše ministerstvá hospodárstva či financií, ako aj diplomati robia pri prípravách podkladov kvalitnú odbornú prácu, no ich zamestnanci musia v diskusiách tŕpne počúvať demagogické reči viacerých poslancov za vládnu stranu. Výsledkom nemôže byť nič iné ako chaos v tom, aká je vlastne pozícia a záujem Slovenska.
Naším spoločným záujmom nemôže byť nič iné ako silná a konkurencieschopná Európa, ktorá dokáže čeliť výzvam meniaceho sa sveta. Inak sa môže ľahko stať, že prespíme dobu (napríklad americko-ázijská dohoda TPP) a o dvadsať či tridsať rokov nebudeme nič viac ako ospalá diera, vhodná len ako kuriózna destinácia pre čínskych, indických alebo ruských turistov. A to predsa nemôže vyhovovať nikomu. Vari iba politickým reprezentáciám spomenutých krajín.