Ticho o majetku cirkvi

11.11.2015 12:00

Cirkevné majetky sú ošemetnou témou. Na jednej strane senzácia, prameň konšpirácií a hrozba uvalenia kliatby od autorít, ktoré sa jednoducho nespochybňujú.

A nejde tu o trest smrti, ale o odsúdenie na večné časy. Na druhej strane potreba mať v spoločnosti inštitúciu, ktorá od rána do večera nebuduje kapitalizmus nášho prudko individualistického typu a je poruke tým najchudobnejším. To je asi dôvod, prečo cirkevné majetky požívajú nielen úctu, ale aj daňové výhody.

Ak predpokladáme, že Najvyšší má na starosti dôležitejšie veci, ako sú cirkevné majetky, potom sa na ne môžeme dívať rovnako ako na ktorékoľvek iné ľudské podniky. Podľa ekonomickej disciplíny „správa spoločností“ by sme predpokladali existenciu vlastníka a jeho cieľovej funkcie, existenciu najatých správcov, zamestnancov a ostatných zainteresovaných osôb, ako aj správny regulačný a inštitucionál­ny rámec.

Z pojmu cirkevný majetok nie je ľahké zistiť, kto konkrétne vystupuje ako vlastník, keďže tu máme obrovský počet podielnikov – cirkevníkov, ktorých záujem je delegovaný na predstaviteľov cirkvi, ktorých primárnou kompetenciou však nie je materiálna, ale duchovná oblasť.

Zdá sa, že už tento správca nemá v majetkových veciach úplne transparentný vzťah a zodpovednosť voči podielnikom, pretože detailne nevykazuje súpis majetku ani jeho prípadné zhodnocovanie, a najmä ani spôsob a výsledok napĺňania svojho cieľa. Tento správca ako zástupca vlastníka z času na čas verejnosti oznámi, že ani presne nevie, aký majetok vlastne spravuje.

Cieľovou funkciou nie je nevyhnutne zisk, no množstvo a kvalita poskytovaných (spoločenských) služieb. To veci komplikuje, lebo zisk sa v každom prípade dá zmerať jednoduchšie ako napríklad výsledky neselektívnej školy, ktorá zabezpečuje rovný prístup k vzdelaniu pre deti z chudobných či inak znevýhodnených rodín. Navyše v prostredí, kde rozvážne a múdre frflanie na všetko je uznávanou spoločenskou normou. Na druhej strane, jediným riešením je transparentnosť a dobrý úmysel, ktorý sa nikomu inému nedokazuje ľahšie ako duchovnej autorite.

Správca najatý vlastníkom sa v tomto prípade mení na manažéra najatého správcom záujmu podielnikov. Ich vzťah je komplikovaný napriek tomu, že v prípade akciových spoločností už existuje stovky rokov. Manažérska zmluva nemôže predvídať a prikazovať správanie manažéra vo všetkých možných situáciách, pritom v zásade sa cieľové funkcie vlastníka (cirkvi) a konkrétneho manažéra líšia. Preto v niektorých ekonomikách vstúpili do výkonu vlastníckych práv veľké podielnické spoločnosti s požiadavkou na férovú a transparentnú správu pod hrozbou vyvedenia svojich financií do iných spoločností.

Tým, že výkon vlastníckych práv cirkvi výrazne ovplyvňuje niektoré segmenty trhu, ale aj tým, že sa na chod cirkevného majetku využívajú i verejné financie, priamo alebo vo forme zvýhodnení, sú medzi zainteresovanými osobami nielen zamestnanci, firmy a obce, ale aj celá slovenská verejnosť. Preto by sa hodili pravidelné správy o využívaní verejných výhod pre dobro spoločnosti, no aj účasť na riadení predovšetkým pre zamestnancov.

Majetok a láska idú dokopy, ale často nie nezištne. Zverejnené majetkové škandály cirkvi sú pozitívnou správou, že sa veci zlepšujú. Netransparentné výhody akejkoľvek organizácie sú totiž rizikom aj pre ňu, aj pre štát, lebo nabádajú na kriminalitu a neefektívnosť. Majetok navyše odvádza pozornosť od toho, čo je v cirkvi prvoradé: veruže nemusíme byť ani bohatí, ani Slováci, ale mali by sme sa mať radi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#cirkev #cirkevný majetok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku