Kultúra podvádzania

30.11.2015 15:00

Každý z nás je súčasťou nejakej kultúry. Tá ovplyvňuje naše správanie, ale my jej dokážeme vzdorovať a dokážeme ju meniť.

Kultúry samotné sú plné rozporov, a tak napríklad Slováci dokážu byť pohostinní i lakomí zároveň. V rámci takýchto národných kultúr existujú najrôznejšie subkultúry. Nejde však len o rôzne skupiny hudobných či futbalových fanúšikov, ale napríklad aj podniky majú svoje firemné kultúry.

V súčasnosti médiám dominujú negatívne a často mylné predsudky o tých najslabších z nás. Azda je namieste začať vytvárať obraz, že hoci existujú firmy poctivé aj nepoctivé, nepoctivosť je rozšíreným kultúrnym fenoménom a nie ojedinelým javom.

Rovnako ako v prípade národných kultúr, aj tie podnikové ovplyvňujú konanie ľudí. Hoci základným cieľom firmy býva zisk, to, ako sa dosahuje, závisí v mnohom od firemnej kultúry. Nedávny škandál automobilky Volkswagen otvára priestor na diskusiu o charaktere tejto kultúry.

V prípade Volkswagenu totiž nejde o prvý prípad flagrantného porušenia environmentálnych noriem. Už v roku 1973 táto automobilka priznala podvádzanie s emisnými testami manipuláciou teplotných spínačov. Ďalší výrobcovia automobilov sa takisto dopustili podvodov, napríklad General Motors v roku 1995, Ford a Honda v roku 1998.

Guido Palazzo z univerzity vo švajčiarskom Lausanne pritom zdôrazňuje kultúrny aspekt tohto podvádzania, ktoré je podľa neho podobné cyklistickému škandálu počas éry Lancea Armstronga. Vtedy sa cyklisti bránili argumentom, že keďže všetci dopovali, jeden druhého v skutočnosti nepodvádzali. Iba verejnosť. Je teda úplne iné podvádzať s vedomím, že rovnako sa správajú aj ďalší zamestnanci v sektore, ako s vedomím, že človek sa dopúšťa závažného prečinu proti spoločenským normám.

Súbežne so škandálom Volkswagenu sa súdy zaoberajú údajným podvádzaním firiem Siemens a Bosch pri testoch účinnosti, ktoré by im zaručili áčkové energetické označenie namiesto E alebo F. Siemens je pritom známy aj svojimi korupčnými škandálmi.

Vo všetkých týchto prípadoch sa dá argumentovať, že ide o ojedinelé zlyhania konkrétnych ľudí. Riaditeľ americkej pobočky Volkswagenu dokonca pred výborom Snemovne reprezentantov USA tvrdil, že podvádzalo iba pár softvérových inžinierov, na čo bol upozornený, že je pod prísahou.

To, či vo firmách prevláda kultúra podvádzania, sa však dá zistiť aj iným spôsobom. Minulý rok publikovali ekonómovia z Univerzity v Zürichu článok na túto tému v azda najslávnejšom vedeckom časopise Nature. Vo svojom výskume nechali zamestnancov bánk hádzať mincou a odmeňovali ich podľa toho, či nahlásili jednu alebo druhú stranu mince. Pravdivosť hlásení pritom nijako nekontrolovali. Zamestnanci bánk boli rozdelení do dvoch skupín. Tí z prvej skupiny najprv odpovedali na otázky, ktoré zdôrazňovali ich bankársku identitu (napr. Aká je vaša funkcia v banke?) a potom si hádzali mincou. Tí z druhej najprv odpovedali na iné otázky, ktoré sa týkali napr. pozerania televízie.

Zatiaľ čo bankári z druhej skupiny dosiahli očakávaný výsledok a zhruba v polovici prípadov im padla panna a v polovici orol, až štvrtina z tých, ktorým bola vďaka sugestívnym otázkam navodená ich bankárska identita, podvádzala. Záver autorov štúdie bol jednoznačný: Prevládajúca firemná kultúra vo finančnom sektore napomáha nepoctivému konaniu.

Znamená to, že všetci bankári, výrobcovia áut alebo všetci podnikatelia kradnú? To určite nie. Rovnako však neplatí, že všetci Afričania sú chudobní a nevzdelaní, všetci Gréci a Rómovia leniví a všetci Nemci pracovití a poctiví. Napriek tomu tieto predsudky dominujú správam v našich médiách (česť výnimkám). Existencia predsudkov sa obvykle vysvetľuje silnou mocenskou nerovnosťou. Cieľom najrôznejších bohumilých aktivít je potom proti predsudkom bojovať napríklad písaním o usilovných Rómoch alebo technologicky zdatných Afričanoch. V prípade firemnej kultúry by sme sa však mohli pýtať, či nie je namieste opačná stratégia. Ak tu máme štúdie a silné indície o firemných kultúrach, ktorým dominuje podvádzanie a nepoctivosť, nemali by sa média usilovať o vyvážené informovanie, ktoré by vytváralo dojem, že podvádzanie v biznise nie je ničím neobvyklým, a zároveň by uznávalo, že je množstvo firiem, ktoré rešpektujú spoločenské pravidlá?

Napríklad, keď o rok Volkswagen predstaví novú verziu Passatu, noviny by popri predstavovaní dizajnových zmien mohli o Volkswagene referovať ako o tej podvádzajúcej firme. Ak Coca-Cola opúšťa Slovensko, vedľa zdôrazňovania straty pracovných miest by sa mohlo písať, že Slovensko opúšťa firma, ktorá v Indii decimuje vodné zdroje. A Siemens by novinári mohli pravidelne označovať za lídra v čiastočne skorumpovanom hospodárskom odvetví.

V súčasnosti médiám dominujú negatívne a často mylné predsudky o tých najslabších z nás. Azda je namieste začať vytvárať obraz, že hoci existujú firmy poctivé aj nepoctivé, nepoctivosť je rozšíreným kultúrnym fenoménom a nie ojedinelým javom. Takáto zásadná zmena postoja voči firmám v médiách by mohla potom mať za následok aj omnoho dôslednejšiu kontrolu a reguláciu firiem zo strany štátu. Prípadne by mohla viesť aj k vyvlastňovaniu tých, ktorí nie sú ochotní akceptovať tie pravé európske hodnoty v našej kultúre.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#emisie #korupcia #Volkswagen
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk