Politickou stranou, ktorá nám predstavila už druhú „generáciu“ bilbordov, je Sieť. Tentoraz propaguje dobrý štát. Nedefinuje, o čo ide, no dozvedáme sa, že dobrý štát sa stará o seniorov, rodiny a pracovitých. Zatiaľ. Možno na veľkoplošných plagátoch tretej generácie sa bude dobrý štát starať aj o chorých (teda o zdravie), o analfabetov (teda o vzdelanie) a podobne.
Dobrý štát podľa Siete
Ak by Sieť naozaj presadzovala návrat paternalistického štátu, mohla by si zabuchnúť dvere do prípadnej vládnej koalície s liberálmi. Ich koncepcii minimálneho štátu tlieskajú trhy a prípadne aj tí, čo za imperatív „dobrého“ štátu pokladajú rozpočtovú zodpovednosť.
Nízky koaličný potenciál Siete s liberálmi či s inými stredopravými stranami, ktorý by sme odvodili z jej bilbordov, je však klamlivý. Prvý bod ich základných cieľov hovorí o zrušení zdravotných odvodov. Veď aj Najvyšší súd Spojených štátov odobril Obamovu historickú reformu zdravotníctva, ktorá nie je bez chýb, no milióny Američanov získavajú vďaka novému zdravotnému poisteniu dostupnú starostlivosť…
Naopak, Sieť chce zdravotné poistné zrušiť. Možno iba tú časť odvodov, ktoré hradia zamestnávatelia. Vraj neexistuje nič také ako „free lunch“, t. j. obed zadarmo. Pre podnikateľov by tak „obed“, teda pracovná sila, ešte viac zlacnel.
Pravda, zdravotné poistné možno nahradiť vyššími daňami, ako vo Veľkej Británii. O tom však Sieť mlčí. Ako sa z chýbajúcich zdrojov budú napĺňať oprávnené nároky napríklad zdravotných sestier a pôrodných asisteniek, ktoré využívajú poslednú príležitosť v tomto volebnom období, aby mohli vziať späť hromadné výpovede? To sa nedozvieme.
Chiméra hmotnej zodpovednosti
Vari sa Sieť a OĽaNO budú doťahovať o prvenstvo, kto prvý splodil myšlienku o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za spôsobenú škodu. Pred viacerými rokmi sa napríklad sporilo KDH s SDKÚ, kto spopularizoval myšlienku tzv. rovnej dane, ktorú kedysi presadzoval ako kandidát na prezidenta USA donedávny majiteľ slávneho časopisu Forbes.
Nízky koaličný potenciál Siete s liberálmi či s inými stredopravými stranami, ktorý by sme odvodili z jej bilbordov, je klamlivý.
OĽaNO sa môže pochváliť, že to boli jeho poslanci, ktorí návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z roku 2003 predložili do Národnej rady. Pred pár dňami parlament tento návrh ako tlač číslo 1 808 prerokúval a zamietol. Zakotvenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov formuluje Sieť ako nevyhnutnú podmienku strany pre vstup do vládnej koalície.
Návrh hmotnej zodpovednosti je nepochybne lákavý skoro pre každého voliča. Zrejme nebolo ťažké získať stotisíc podpisov pod petíciu, ktorú Sieť rozbehla. Koľkí zo signatárov však rozmýšľali, či sa dá tento zámer uskutočniť, nevieme. Praktickú realizáciu si Sieť a OĽaNO predstavujú tak, že by sa funkcionári mali poistiť podobne ako topmanažéri v súkromnom sektore.
Dozvedáme sa: „Ak však niekto bude chyby páchať opakovane, je zrejmé, že žiadna poisťovňa takého človeka nepoistí a on bude spôsobené škody hradiť z vlastného majetku.“ Ktorá poisťovňa by poistila ministra financií, ktorého chyby môžu mať za následok stámiliónové straty pre spoločnosť? Asi žiadna a nemali by sme preto ministra financií.
Keď po dvanástich rokoch Slovenská republika definitívne po rozhodnutí Medzinárodného centra pre riešenie investičných sporov vo Washingtone prehrala kauzu s ČSOB a bola nútená zaplatiť 24,8 miliardy slovenských korún, Ivan Mikloš povedal: „Zodpovednosť je jednoznačne na vládach a ministerstvách financií z rokov 1993 až 1998.“ Pritom citoval exministrov Júliusa Tótha, Rudolfa Filkusa a Sergeja Kozlíka.
Ak by to bola pravda, ako by títo traja páni mohli zaplatiť svoj dlh? Zákon o hmotnej zodpovednosti, ktorý predložil Igor Matovič a spol., by nepochybne patril k tým, ktoré nikto nevymáha.
Bez bratislavocentrizmu
Nie je tak dávno, čo Sieť prišla s ešte originálnejším nápadom, ako si získať srdcia voličov zaujatých proti tzv. bratislavocentrizmu. Pravdupovediac, ani tentoraz nebola celkom originálna. Počas svojich pontifikátov sa pokúšal lapať voličova na odpor proti Bratislave i Vladimír Mečiar. V Banskej Bystrici vzniklo tzv. Ústredné daňové riaditeľstvo a preniesli sa do nej aj iné centrálne inštitúcie.
Naozaj nemusí byť Ústavný súd SR v hlavnom meste a môže zostať v Košiciach. No návrh strany Sieť „pomôcť“ regiónom tak, že do nich rozmiestni štátnych tajomníkov, i pri moderných komunikačných prostriedkoch iba ukazuje, že vládna gramotnosť nepadá z neba. Treba sa jej učiť. Ak sa tento nápad už do Desatora dobrého štátu nedostal, dúfajme, že Sieť už v učení urobila aký-taký pokrok.