Po páde Francovej diktatúry mali všetky parlamentné voľby jedno spoločné – viac ako dve tretiny odovzdaných hlasov si medzi seba delila stredopravá Ľudová strana a stredoľaví socialisti. V nedeľu to bude iné. Až 42 percent voličov ešte nie je rozhodnutých. Podľa agentúry Metroscopia osem miliónov voličov môže dať hlas inej strane ako naposledy (v roku 2011 zmenilo tábor asi štyrikrát menej Španielov). Veľkú časť z nich prilákajú dve nové strany, Ciudados a Podemos.
Posledné prieskumy dávali prvenstvo ľudovcom súčasného premiéra Mariana Rajoya, no zo 45 percent v roku 2011 poklesne na úroveň okolo 30 percent. Nebude to stačiť a na väčšinu v parlamente budú potrebovať koaličného partnera. Tesne pod nimi môžu skončiť socialisti a liberálna Ciudados. Okolo 15 percent sa v prieskumoch pohyboval ľavicový Podemos.
V politicky najsilnejšej pozícii bude pravdepodobne strana Ciudados. A to aj v prípade, že nezíska najviac hlasov. Jej líder Albert Rivera nevylúčil povolebnú spoluprácu ani s jedným z politických súperov. Navyše, hoci je program strany jednoznačne liberálny (vrátane ekonomických otázok), svoje ideologické zaradenie otvorene nekomunikuje. Radšej sa prezentuje ako „strana zmeny“ – z tejto pozície dokázala do istej miery vytlačiť ľavicový Podemos.
Zmes ekonomického liberalizmu, dôrazu na boj s korupciou a kritiky oligarchie v politike a verejnej správe, dokáže ponúknuť niečo rôznorodej skupine sklamaných voličov ľudovcov, stredným triedam, ktoré chcú najmä „slušný štát a slušných politikov“, i časti frustrovaných mladých Španielov. K tomu treba pripočítať špecifickú pozíciu strany v otázke nezávislosti Katalánska – napriek historickým koreňom v Barcelone je proti jeho odtrhnutiu.
Ciudados sa stali v istom zmysle politickou voľbou tých, ktorí pred krízou uverili, že Španielsko prekonalo svoje dedičstvo periférie a prenieslo sa kdesi na sever kontinentu. K jeho ekonomickému a kultúrnemu centru. V roku 2011 zrazu z hrôzou zistili, že sa ocitli v spoločnosti PIGS – problémových krajín na hranici krachu, ktorým musela „lepšia“ časť Európy pomáhať a radiť, ako spravovať vlastnú krajinu. S trochou zjednodušenia, ľavicová Podemos viní zo zlyhania systém. Ciudados vinia jeho nehodných správcov.
Výsledok tak pravdepodobne vytvorí viaceré možnosti spojenia štyroch najväčších strán. Výsledné zloženie vládnej koalície bude závisieť od toho, či pri jej tvorbe prevládne faktor ideovej blízkosti, rozdelenie na „strany establišmentu“ a „strany protestu“, alebo čisto mocenské kalkulácie. Výsledkom každej alternatívy je však vnútorne rôznorodá vláda. Ideologicky alebo spájajúca nové tváre so starými. To nevyzerá ako recept na politickú stabilitu ani na zásadnú zmenu.