O čo ide? Pfizer ohlásil fúziu s Allerganom, ktorá mu umožní preniesť svoju daňovú povinnosť do Írska. Kým sadzba podnikovej dane v USA je 35, v Írsku iba 12,5 percenta. Táto transakcia umožní americkej firme ušetriť na daniach okolo miliardy dolárov ročne. Nová spoločnosť si ponechá starý názov a budú ju riadiť tak ako doteraz z New Yorku. Jej budúci šéf sa kritike bráni, že bude tak môcť viac investovať do výskumu napríklad nových liečiv proti Alzheimerovej chorobe.
Pfizer sa priradí k asi 50 firmám, ktoré za posledných desať rokov dezertovali zo Spojených štátov, aby sa vyhli plateniu daní. Pokladnica USA stratila iba z tohto dôvodu vyše 20 miliárd dolárov. Pfizer, aspoň zatiaľ, bude dezertovať len do nového daňového domicilu. To bezprostredne neohrozí zamestnanosť v USA. Horšie bude, ak sa korporácia rozhodne sťahovať do nového hostiteľského štátu i produkciu a s ňou aj zamestnanosť.
Darček pred Vianocami
Vianočným darčekom pre Slovenskú republiku je rozhodnutie spoločnosti Jaguar Land Rover (JLR) investovať v Nitrianskom kraji 1,52 miliardy eur a vytvoriť priamo 2 800 a sprostredkovane asi 15-tisíc pracovných miest. Ide aj o darček pre vládnu stranu pred nadchádzajúcou volebnou kampaňou. Je otázne, či by iná vláda takémuto pokušeniu – investícii desaťročia – odolala…
Aj za týmto úspechom je niekoľko ale. Napríklad prízrak Detroitu: už ošúchaná námietka, že vyššou koncentráciou produkcie áut, na ktorú sa viaže zamestnanosť až 200-tisíc ľudí, sa vystavujeme ešte vyššiemu riziku. Aspoň aká-taká odvetvová diverzifikácia by riziko mohla zmierniť.
Mohli by sme tiež zopakovať, že sa Slovensko podľa rebríčka Doing Business dostalo medzi prvú tridsiatku štátov, no že to nestačí. Vláda by mala dávať prednosť vytváraniu rovnakých podmienok pre každého a nedeformovať trh zvýhodňovaním jedných na úkor druhých zvláštnou pomocou. Pre tých, ktorí ju od vlády nedostali, to zhoršuje schopnosť obstáť v súťaži.
Dostali by sme odpoveď, že inak sa nebude dariť znižovať nezamestnanosť a prekonávať rozdiely medzi prosperujúcejšími a zaostávajúcimi regiónmi. Argumentovalo by sa i tým, že pomáhajú aj také vlády, ktoré sú advokátmi „čistého trhu“. Že i David Cameron ide zachraňovať oceliarsky priemysel, ktorý tak ako u nás aj vo Veľkej Británii nie je schopný súťažiť s Čínou zaplavujúcou trh svojimi dumpingovými cenami.
Hra s nulovým súčtom
Ide o takú hru, v ktorej jeden vyhráva a druhý prehráva. V deň slávnostného podpisu investičnej zmluvy medzi predstaviteľmi slovenskej vlády a JLR bolo si treba prečítať denník The Guardian. Informoval, ako britská odborová organizácia Union žiadala o garancie, že investícia na Slovensku nebude znamenať prepúšťanie v Británii. Generálny riaditeľ JLR Ralf Speth ich ubezpečoval: „Srdce našej spoločnosti bude vždy v Spojenom kráľovstve… Produkcia v Slovenskej republike bude k produkcii v Británii komplementárnou.“
Ubezpečovanie odborárom na ostrovoch prinieslo úľavu. Zrejme iba dočasnú. JLR sa totiž chystá znížiť svoje výdavky o 4,5 miliardy libier. V novembri ohlásil prudký pokles štvrťročných príjmov spôsobený poklesom dopytu v Číne a priemyselnou katastrofou v čínskom meste Tianjine. Našťastie predaj JLR vo Veľkej Británii a v USA v tom istom štvrťroku výrazne stúpol.
Efektívnosť investičných stimulov
Investičné stimuly, ktoré JLR u nás získa, budú dosahovať 130 miliónov eur. O forme a podmienkach stimulov zatiaľ mnoho nevieme, no oprávnená je otázka o budúcej efektívnosti pomoci Jaguaru, ako aj iným investorom. Od septembra vláda SR poskytla investičnú pomoc asi desiatim spoločnostiam. Vládna správa o efektívnosti investičných stimulov za roky 2001 až 2006 napríklad uvádza, že požiadavka vyrovnávania regionálnych disparít sa splnila iba minimálne. Kedy zverejní správu za roky 2006 až 2015, zatiaľ ministerstvo hospodárstva neoznámilo.
Investičná pomoc mala svoje opodstatnenie v prvých rokoch transformácie. No dodnes sa poskytuje. A to nielen u nás. Slovensko získalo Jaguar v súťaži s Mexikom a nepochybne zvíťazilo i výškou ponúkanej pomoci. Bez ohľadu na to, či bude mať formu daňových úľav, alebo priamych dotácií.
Súťaž o čo najväčšiu daňovú úľavu, o priamu alebo nepriamu dotáciu je tým druhom súťaže, čo oberá štát o prostriedky, ktoré by mal investovať inde: do infraštruktúry, vzdelania, zdravia a podobne. Nízke dane, daňové úľavy a iné formy štátnej pomoci sú však nástrojmi, ktoré od vlád vymáhajú dezertéri vo svete korporácií. Bude to tak dovtedy, kým sa proti tomu štáty nepostavia. Spoločne.