Uvedeným bodom síce chýbala konkrétnejšia analýza, no ako reklamné bonmoty potenciálnym voličom určite postačili. Opozícii a protivládnym médiám však nie. Denníky Il fatto quotiadiano a La Stampa uverejnili údaje, ktoré vo viacerých bodoch spochybnili Renziho výpočty, ako aj samotnú politiku.
Kontroverzný expremiér a mediálny magnát Silvio Berlusconi išiel ešte ďalej – súčasné Taliansko označil za režim, ktorému vládne „nikým nezvolený dominus, ktorý svojvoľne a vo svoj prospech mení ústavu a volebný zákon“. Aj keď sa Berlusconi v mnohých hodnoteniach nemýlil, je jasné, že jeho slová treba brať s rezervou. Už dlhšie sa totiž snaží opätovne získať pozíciu lídra pravice, o ktorú dlhodobo bojuje s konzervatívcom a odídencom z jeho strany Angelinom Alfanom či s Matteom Salvinim z Ligy severu. Každý úder proti Renzimu je teda vlastne magnátovou politickou a mediálnou sebaprezentáciou.
Matteovi Renzimu sa celkovo podarilo pri moci udržať vládu, ktorá sa z ideologického a ani z programového hľadiska určite nedá nazvať súdržnou.
Líder ľavicovej Demokratickej strany a zároveň predseda ľavicovo-pravicovej vlády v jednej osobe to nemal v odpočte činnosti svojho kabinetu za uplynulý rok také jednoduché. Musel totiž presvedčiť nielen o pozitívnych prosociálnych, ale aj o reformných a menej populárnych krokoch. Teda ukázať sa nielen ako stranícky vodca, no aj ako zjednotiteľ a štátnik. Premiér sa pochválil inštitucionálnymi reformami, zahraničnou politikou, hospodárskym rastom, vhodnou daňovou politikou, znížením nezamestnanosti, podporou južným regiónom či aktivitami v oblasti školstva a kultúry.
Renzimu musíme uznať, že jeho vláda nepochybne rozprúdila ekonomiku štátu a zohrala dôležitú rolu v medzinárodnej politike, a to nielen vďaka Federice Mogheriniovej, ktorá riadi v Európskej únii rezort diplomacie. Taliansko sa vlani stalo nosným hráčom v rokovaniach o Sýrii a Líbyi, v otázke nepredĺženia sankcií EÚ voči Rusku, ale aj v súvislosti s rokovaniami o plynovode Nord Stream¤2. Obrovský projekt Expo 2015, ku ktorému sa Renzi hrdo prihlásil, zviditeľnil Apeninský polostrov na celom svete.
V premiérovom odpočte však chýbala bližšia konkretizácia krokov v oblasti migračnej krízy či bezpečnostnej politiky v širšom európskom kontexte. Tiež sa šikovne vyhol téme, ktorá mu ku koncu roku narobila vrásky na čele – vyše stotisíc ľudí stratilo celoživotné úspory, ktoré investovali do štyroch „zlých“ bánk. Problémom ostáva i životné prostredie v najväčších mestách, úroveň smogu v Ríme a Miláne dosiahla maximálne tolerovateľnú hranicu.
Matteovi Renzimu sa celkovo podarilo pri moci udržať vládu, ktorá sa z ideologického a ani z programového hľadiska určite nedá nazvať súdržnou. Uvidíme, čo nastane pri schvaľovaní odsúvaného zákona o registrovaných partnerstvách rovnakého pohlavia. Doteraz totiž ustupoval katolíckemu krídlu vo svojej strane aj konzervatívnej Novej centristickej pravici, s ktorou vytvoril koalíciu.
Ak chce zákon presadiť, bude sa zrejme musieť spojiť s opozičným Hnutím piatich hviezd. Koaliční alfanovci pravdepodobne budú hlasovať proti. A to nemusí byť pre premiéra práve najpríjemnejší začiatok politického roka 2016. V opozícii totiž sledujú každý Renziho chybný krok a nevedia sa dočkať pádu jeho vlády.