Cieľom banky má byť podpora investícií v oblasti infraštruktúry, energetiky, dopravy, telekomunikačnej infraštruktúry, rozvoja miest a vidieka, resp. životného prostredia v Ázii. Podľa štúdie Ázijskej rozvojovej banky (ADB) z roku 2010 pre udržanie súčasného tempa hospodárskeho rozmachu najväčšieho kontinentu budú ázijské krajiny potrebovať v najbližších desiatich rokoch investície do infraštruktúry za vyše 8 biliónov dolárov. AIIB môže tomuto dopytu po investíciách vo viacerých oblastiach vyhovieť.
Prostredníctvom novej banky bude môcť Peking efektívnejšie presadiť svoje investičné zámery. Jedným z najvýznamnejších sa stal projekt Hodvábna cesta, ktorého súčasťou je aj budovanie vysokorýchlostnej železnice naprieč Áziou. Čína sa už podieľa na vybudovaní prvej vysokorýchlostnej trate v Rusku medzi Moskvou a Kazaňou, na ktorej sa má čas cestovania zredukovať zo 14 na 3,5 hodiny. AIIB okrem toho ponúka ešte mnoho ďalších lákavých investičných príležitostí.
Do banky už vlani vstúpilo 57 krajín z celého sveta. Vznik a samotné pripojenie sa niektorých krajín k nej sa však môže stať signálom ďalších zmien vo svetovej ekonomike a celkovo v medzinárodných vzťahoch. Spojené štáty mali viacero výhrad k tomuto projektu, najmä ohľadom dodržania medzinárodných štandardov a transparentnosti riadenia. Viac-menej pre tieto obavy odporúčali svojim spojencom, aby sa do činnosti banky nezapájali. Napriek tomu do AIIB vstúpilo aj viacero západných krajín vrátane Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie. Jediným štátom z vyspelých ekonomík, ktorý ostal mimo, je Japonsko.
Zahraniční veritelia a finančné trhy, nevynímajúc Medzinárodný menový fond, privítali spoluprácu týchto krajín, ktorá môže pomôcť vo vývoji infraštruktúry v Ázii. Objavili sa však aj pochybnosti, či AIIB nebude súčasným medzinárodným finančným inštitúciám (MMF, Svetová banka) konkurovať. Obamova administratíva navrhla, aby AIIB spolufinancovala svoje projekty s už existujúcimi rozvojovými bankami, akou je napríklad spomínaná ADB. Čínski predstavitelia sa však zhodli, že nová banka bude skôr komplementárna ako konkurenčná súčasným ekonomickým inštitúciám.
Celkovo je súčasná kondícia Číny na prvý pohľad diskutabilná. Na jednej strane zaznamenávame pokles jej hospodárskeho rastu a možno badať nervozitu na akciových trhoch tejto krajiny. Na druhej strane je Peking ako najväčší svetový producent a exportér čoraz aktívnejší v medzinárodnom prostredí.
Zaujímavý však môže byť medzinárodnopolitický význam spustenia AIIB. Jednak to môže byť znamením, že súčasné globálne ekonomické inštitúcie neplnia svoju úlohu efektívne. Stále totiž fungujú podľa schém nastavených na základe starých hospodárskych pomerov a ich reforma sa neuskutočnila. Navyše dobrovoľný vstup západných mocností do tohto projektu, napriek negatívnym odporúčaniam USA, je tiež veľavravný.
K AIIB sa pripojili aj najbližší spojenci Washingtonu – Británia a Izrael. Vzťahy týchto krajín v ostatných sférach to zrejme neovplyvní, v každom prípade je to však znakom toho, že smer vývoja vo svete už nebude primárne udávať iba jedno mocenské centrum, ale týchto centier bude viac.