Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa nachádzalo na trhu ropy viac, ako bolo treba. Jej cena však vzrástla – po ropnom embargu. Všetky arabské štáty, ktoré boli členmi ropného kartelu OPEC, 17. októbra 1973 vyhlásili, že nebudú dodávať túto surovinu krajinám, ktoré podporili Izrael v jomkimpurskej vojne proti Egyptu a Sýrii. Historické pramene uvádzajú, že cena ropy išla hore z troch až na dvanásť dolárov za barel!
Ekonómovia prepadli ilúzii, že ekonomika bude stabilná, nebudú v nej výkyvy a vraj ju dokážu nastaviť tak, aby bolo všetko harmonické a idylické.
Druhou príčinou rastu cien ropy bolo embargo po islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979. Poslednou embargo Západu a ostatných krajín proti Iraku za režimu diktátora Saddáma Husajna. V dôsledku toho sa výrazne zvýšil jej vývoz zo Sovietskeho zväzu, neskôr z Ruska.
V osemdesiatych rokoch sa prejavila nadvýroba ropy. Pôvodne jej cena stúpla na 35 dolárov za barel, čo pri zohľadnení inflácie zodpovedá súčasným 93 až 97 dolárom, ale v roku 1986 klesla na 10 dolárov, čo je dnešných 19 až 20 dolárov.
Prečo bolo ropy viac ako treba? Tiež z jednoduchého dôvodu. Znížila sa ekonomická aktivita vyspelých krajín. Od roku 1986 ceny klesali nielen pre spomalenie hospodárskeho rastu, ale aj v dôsledku rozšírenia technológií, ktoré šetria spotrebu výrobkov z ropy. Od roku 1979 do roku 1986, bez ohľadu na efekt embarga, ceny ropy klesli o 46 percent.
Pred globálnou krízou v roku 2007 ekonomická teória stredného prúdu tvrdila, že ekonómovia sa naučili niečo, čomu sa hovorí „veľká moderácia“. Prepadli ilúzii, že ekonomika bude stabilná, nebudú v nej výkyvy a vraj ju dokážu nastaviť tak, aby bolo všetko harmonické a idylické.
Podľahli sebaklamu. Hospodárstvo sa bez ohľadu na ich teoretické názory vyvíja cyklicky, teda v jednom období stúpa a v druhom zase klesá. Už pred rokom, 16. januára 2015, známy ruský ekonóm, autor ekonomických reforiem Grigorij Javlinskij predpokladal, že cena ropy môže čoskoro klesnúť na 20 dolárov za barel.
Bývalý minister financií Ruskej federácie Alexej Kudrin pred troma dňami povedal, že to môže byť až 15 USD. Ak z tejto ceny odpočítame infláciu, tak sú to skoro tie isté tri doláre za barel z roku 1973 pred vyhlásením embarga. Takže prichádzame na dno poklesu.
Príčinou je niekoľko základných ekonomických faktorov. Prvým je celkový rast ťažby ropy vo svete, zvlášť v Spojených štátoch. Pripomeňme si, že koncom minulého roka Američania začali „čierne zlato“ vyvážať. Na trhu sa objavil nový trend – ťažba ropy z bridlicových hornín.
Okrem toho sa v cenách prejavuje politický faktor – pre niekoho sú výhodné vysoké ceny, pre niekoho nízke. Ďalšou príčinou je vývoj nových technológií, ktoré šetria energetické suroviny. Posledným faktorom – využívanie obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a elektrickej energie.
Aj dnes je ropy viac ako treba, cena za jeden barel včera dosahovala necelých 31 dolárov. Prebytok vyvoláva tlak na cenu. Mnohé krajiny si robili nádeje, že členské štáty OPEC znížia množstvo ťaženej ropy. Nestalo sa tak.
Keby sa toto množstvo zredukovalo, malo by to negatívny dosah na ekonomiky arabských krajín. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia mali veľmi veľké problémy s rozpočtom v Saudskej Arábii. Ceny išli hore, ale množstvo vyvezenej ropy nestačilo naplniť štátnu pokladnicu.
Cena ropy bude klesať, pokiaľ nedôjde k vyváženiu ponuky a dopytu. Akým spôsobom? Podľa názoru americkej banky Morgan Stanley krajiny ťažiace ropu by mali dosiahnuť, aby sa neťažilo mimo kartelových dohôd, teda iba v rámci monopolnej dohody.