Aj keď európski lídri dvadsaťosmičky nechceli Cameronovi spočiatku ustúpiť, nakoniec sa zdá, že sa im tento nápad zapáčil. A to až natoľko, že by ho chceli zaviesť vo svojich krajinách aj oni. Otvorene o znížení prídavkov na deti už hovorí Nemecko či Rakúsko. Časom sa chcú pridať aj Nóri a Dáni.
Všetky spomínané krajiny by chceli obmedziť najmä príchod cudzincov z východnej Európy. Momentálne platí stav, že slovenská rodina žijúca v Británii dostáva rovnaké detské prídavky ako rodení Briti. To, čo by poberali doma mesačne, majú v Anglicku za týždeň. A to aj v tom prípade, ak deti zostali na Slovensku. Zo 100-tisíc Slovákov pracujúcich v Británii poberá zhruba 2-tisíc z nich prídavky na deti, ktoré zostali doma v rodnej krajine.
Nedá sa tvrdiť, že Británia bude pre prisťahovalcov po týchto zmenách menej atraktívna. Mnoho z nich totiž škrtanie detských prídavkov neodradí.
Bežní Briti, dennodenne kŕmení euroskeptickými článkami v tamojších novinách, však akoby nechceli vidieť, že za posledných desať rokov boli prisťahovalci pre ich krajinu viac prínosom ako záťažou. A potvrdzujú to viaceré štúdie. Cameron navyše vie, že zmeny v sociálnom nastavení a nové určovanie dávok ho bude stáť toľko, že sa mu to v konečnom dôsledku ani nevyplatí. Briti budú po novom platiť prisťahovalcom detské prídavky v takej výške, akú by poberali, keby boli v rodnej krajine.
Upratovanie v štedrých dávkach sa však pri detských prídavkoch nekončí. Každý nový prisťahovalec musí v krajine odrobiť štyri roky, až tak sa dostane k zamestnaneckým benefitom a daňovým úľavám. Kedy, keď nie teraz, však tieto zmeny mohol Cameron pre svoju krajinu vybojovať. V čase, keď cez hranice prechádzajú do Európy tisíce nelegálnych migrantov, sú britské požiadavky na kozmetické zmeny v dávkach pre úniu najmenší problém.
Britský premiér však aj napriek tomu vyjednával v Bruseli so svojimi európskymi partnermi vyše 30 hodín v kuse, aby svojmu národu ukázal, že bojoval za krajinu do posledného dychu. Je si veľmi dobre vedomý, že nie je v záujme Británie – ani z politického, ani ekonomického hľadiska – aby odišla zo spoločného európskeho bloku. Práve o odídení alebo zotrvaní krajiny v únii budú Briti 23. júna rozhodovať v referende. Tamojší obyvatelia sa na prisťahovalcov pozerajú v posledných rokoch s veľkou nevôľou. Pritom pred rokmi bola krajina jednou z najotvorenejších a migrantov prijímala s otvoreným náručím.
Nedá sa tvrdiť, že Británia bude pre prisťahovalcov po týchto zmenách menej atraktívna. Mnoho z nich totiž škrtanie detských prídavkov neodradí. A nateraz je aj otázne, na ktoré ďalšie zamestnanecké benefity krajina v najbližších rokoch siahne. O čo nielen Slováci, ktorí v Británii pracujú, alebo sú aj nezamestnaní, neprídu, sú príspevky na bývanie. Tie dostávajú od britskej vlády, aby mohli zaplatiť za nájom, ak je ich príjem nízky alebo žiaden. Od mesta môžu dostať aj ďalšiu pomoc, pokiaľ príspevok na bývanie nepokrýva nájom.
Mnoho Európanov prichádza do krajiny nie za štedrými sociálnymi dávkami, ale preto, že vo svojej vlastnej krajine nevedia nájsť prácu. Vidia v Británii šancu na lepší život, na lepší životný štandard. Cameronov sen, že zníži ročný príchod migrantov na číslo 100-tisíc, sa aj napriek dohodnutým zmenám v sociálnom systéme nemusí naplniť. Rakúšanom sa síce pozdávajú Cameronove zmeny, ale vraj si počkajú, ako sa osvedčia v praxi. Európa si však vďaka britským požiadavkám a súčasnej utečeneckej kríze uvedomila, že musí prehodnotiť, ako sú nastavené jednotlivé sociálne systémy v krajinách, ktoré často znevýhodňujú domácich a prilepšujú cudzincom.