Jeho odkaz zostáva stále aktuálny. Aj keď v ponurých úvahách o povolebnom vývoji sa téma rovnosti príležitostí pre ženy a mužov môže zdať akademickým luxusom, nie je to tak. Nerovné podmienky pre obe pohlavia majú množstvo negatívnych praktických dôsledkov pre mnohé ženy a ich rodiny.
Ženy na Slovensku stále zarábajú citeľne menej. Aby získali rovnaký plat ako muži, obrazne musia pracovať o tri mesiace v roku viac. Brzdí ich aj tzv. sklený strop, keď sa často pre predsudky nedokážu v kariére posunúť na zodpovedajúce pozície.
Ženy tak zastávajú menej ako tretinu seniorských manažérskych pozícií a netvoria ani pätinu v orgánoch spoločností. A to napriek tomu, že v priemere sú vzdelanejšie ako muži.
Výskumy pritom ukazujú, že nerovnosť je nevýhodná aj pre firmy. Spoločnosti so silným ženským zastúpením vo vedení dosahujú podľa prestížneho MSCI indexu o tretinu vyššiu návratnosť kapitálu a, naopak, firmy s najnižším zastúpením žien v orgánoch sa o štvrtinu častejšie spájajú s korporátnymi škandálmi.
Slovenské ženy majú viaceré obmedzenia na pracovnom trhu. Dlhá materská, nedostatok jaslí a škôlok, vysoké náklady na opatrovanie či slabá flexibilita pracovného času pôsobia na zamestnanosť matiek výrazné demotivačne.
S tým súvisia aj menšie dôchodky žien, ktoré sú v starobe ohrozenejšie chudobou. Európska komisia sa tieto negatívne trendy snaží dlhodobo zvrátiť, rovnosť príležitostí si stanovila za jeden zo základných princípov.
Výrazné zlepšenie v rovnosti šancí však môže nastať iba vtedy, ak oň bude stáť celá spoločnosť. Viete si predstaviť, že by aj na Slovensku podobne ako nedávno v Kanade vznikla vláda s rovnakým podielom mužov a žien?
A že by to náš nový premiér alebo premiérka vysvetlili podobne ako ich kanadský kolega: „Pretože je rok 2016.“ Aj keď po víkende si treba pripustiť, že na rovnosť príležitostí ako na jednu z dôležitých politických tém si ešte nejaký ten čas budeme musieť počkať.