Kultúrna logika kapitalizmu

11.03.2016 09:00

Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia napísal Fredric Jameson esej o postmodernej kultúrnej logike neskorého kapitalizmu. Poukázal v nej na jav, ktorý dobre ilustrujú výsledky slovenských volieb.

Tento významný marxistický mysliteľ kritizoval postmodernu za to, že so všeobecným relativizmom prestáva vidieť pokračujúci význam kapitalizmu v našich každodenných životoch. Postmoderna sa pretavila do tzv. novej či kultúrnej ľavice.

Pred ekonomickými témami začala uprednostňovať kultúrne. Zamerala sa na práva lesieb a gayov či národnostných menšín a ďalšie neekonomické otázky často spájané s ľudskými identitami. Zabúda sa na problémy kapitalizmu, ako sú nerovnosť či chudoba.

Kampaň bez ekonomiky

Slovenským Jamesonovým epigónom je Ľuboš Blaha. Kvázimarxistickú rétoriku však v prvom rade zneužíva na to, aby ospravedlňoval konzervatívnu politiku svojho chlebodarcu. Slovensko podľa neho na témy typické pre západoeurópsku kultúrnu ľavicu zatiaľ nedorástlo.

Blaha zdôrazňuje tú časť Jamesonovej argumentácie, ktorá sa týka významu menšinových neekonomických tém pre stredoprúdovú ľavicu, omnoho menej sa však venuje problémom spojeným s kapitalizmom na Slovensku. Hoci sa zdá, že tak robí z presvedčenia, je očividné, že by si v prípade skutočného posunu k marxizmu musel hľadať nového politického patróna.

Podobne ako Blaha aj Smer samotný ako ústrednú tému kampane nastolil otázku prijímania utečencov z konfliktných oblastí a nekládol pritom dôraz na sociálno-ekonomické aspekty. Bol tak hlavným strojcom zhnednutia politickej diskusie na Slovensku. Oponenti Smeru pristali na jeho hru.

Hoci Smer diktoval časť tém kampane, výrazný úspech dosiahli otvorene nacionalistické a fašistické sily. Zdá sa, že čo Smer zasial, žne niekto iný.

Potenciál pre ľavú časť spektra v problematike platov učiteliek a sestier sa v kampani nevyužil a namiesto problému nerovnosti sa hlavnou témou stali školstvo a zdravotníctvo. Tam, kde sa dalo poukazovať na chudobu, zdôrazňovala sa budúcnosť našich detí a naše zdravie. Sociálne a ekonomické otázky sa v kampani problematizovali do omnoho menšej miery. Miesto nich sme tu mali utečencov, školstvo, zdravotníctvo a korupciu.

Hoci Smer diktoval časť tém kampane, výrazný úspech dosiahli otvorene nacionalistické a fašistické sily. Zdá sa, že čo Smer zasial, žne niekto iný. Liberálne mediálne elity budú pravdepodobne poukazovať na to, že za vzostupom fašizmu na Slovensku stojí protiutečenecká rétorika Smeru. Hoci s týmto tvrdením možno súhlasiť, ich vysvetleniu bude chýbať jeden zásadný prvok.

Zhnednutná verejná diskusia

Na vytesnení sociálnych a ekonomických tém z verejnej diskusie sa totiž podieľali aj liberáli. Práve oni sú zosobnením kultúrnej logiky neskorého kapitalizmu. Pristali totiž na spôsob, akým Smer viedol diskusiu o utečencoch a nezaoberali sa príčinami masového exodu. Tým sa z otázky fungovania globálnych ekonomických síl a medzinárodných vzťahov stala na jednej strane otázka ohrozenia Slovenska a na druhej otázka našej humánnosti voči ľuďom, ktorí sú v núdzi.

Ekonomické problémy liberálne médiá síce otvárali, najmä však v súvislosti s korupciou. Fungovanie slovenského a svetového hospodárstva či pretrvávanie sociálnych rozdielov mali v týchto médiách omnoho menej priestoru ako korupčné kauzy. Kritika prepojenia politika a ekonomiky tak ostala polovičatá.

Zanedbávanie ekonomických ľavicových tém má za následok opomenutie zásadnej odlišnosti oproti krajinám nielen v západnej Európe. Do parlamentu sa dostali štyri protestné strany, z ktorých ani jedna nie je ľavicová. Radikálna ľavica získala dohromady 0,7 percenta hlasov.

Nie je výnimočné, že celkové zhnednutie verejnej diskusie vedie k posilneniu pravicového extrémizmu. Zaznamenaniahodné však je, že tento nárast nesprevádza obdobný nárast na opačnej strane politického spektra. Skutočne ľavicové strany totiž majú potenciál bojovať o protestných frustrovaných voličov požadujúcich hlbšie zmeny.

Jedným z dôvodov chýbajúcej radikálnej ľavice je zmienená dominancia neekonomických tém, na ktorých by sa táto časť politického spektra mohla profilovať. Práve tu zlyhávajú liberálne elity. Sťažujú vzostup tak radikálnej, ako aj umiernenej ľavice, ktorá by prijala tradičný sociálnodemokra­tický program so silným dôrazom na ekonomické otázky bez vylúčenia tých kultúrnych.

Liberálne médiá a fašizmus

Príčin sobotňajších volebných výsledkov je nepochybne mnoho, svoj podiel však na nich majú aj liberáli a liberálky z médií či mimovládneho sektora tým, ako sociálno-ekonomické témy vytesňujú z verejnej diskusie. Nezvyčajný fenomén výraznej absencie ľavicovej alternatívy je okrem iného dôsledkom spôsobu, akým formujú verejnú diskusiu a verejnú mienku.

Hoci sa v krajinách bývalého východného bloku niekedy hovorí o konci neoliberálneho postkomunizmu, u nás zatiaľ žneme jeho trpké plody. Cestu k postupnej fašizácii spoločnosti nám dláždia dobré úmysly centristických liberálov, ktoré výrazne sťažujú vytvorenie zmysluplnej ľavicovej alternatívy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby #postmoderna #kultúra #kapitalizmus #Fredric Jameson #esej
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box čierna kocka "L" červené ruže

Flower box čierna kocka "L" červené ruže

33,99
Elite červené ruže

Elite červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk