Potešiteľné je iba to, že pri porovnávaní rokov 2013 až 2015 s rokmi 2005 až 2007 sa SR dostala medzi desiatku štátov, ktorých skóre sa zlepšilo najviac. Aké bude umiestnenie Slovenska v roku 2020, keď by sa za normálnych okolností mal skončiť mandát novej vlády?
Zvyšovanie HDP nie je cieľom
Medzi inými závermi, ku ktorým sprievodná správa dospela, je najviac povšimnutiahodný ten, ktorý tvrdí, že šťastie treba pokladať za najvhodnejšie meradlo sociálneho pokroku a za cieľ verejných politík. Inými slovami, cieľom politiky štátu by nemal byť ani rast HDP, ani vyrovnaný štátny rozpočet, ani pokles dlhu, ale šťastie.
Nech už by sme mali akékoľvek výhrady k spôsobu jeho merania, to, že na prvých priečkach nájdeme krajiny, ktoré sa pokladajú za najsúdržnejšie, sotva prekvapuje. Na prvom mieste Dánsko a v prvej desiatke ostatné severské štáty ako Island, Nórsko, Fínsko, Švédsko, t. j. štáty s tzv. sociálnodemokratickým sociálnym modelom.
Paradoxne, čím je sociálny štát lacnejší, tým je proti nemu väčší odpor.
Je predčasné povedať, aká bude politika v poradí už tretej vlády širokej koalície, v ktorej – na rozdiel od dvoch predchádzajúcich – má strana hlásiaca sa k sociálnej demokracii dominantnú pozíciu. Do akej miery sú programové priority, ktoré podpísali štyria noví koaliční partneri, iba výsledkom nevyhnutného kompromisu alebo pokračujúcej ekonomizácie najsilnejšej strany, ktorá je charakteristická pre európsku sociálnu demokraciu od začiatku 90. rokov minulého storočia, nezainteresovaní nevedia.
Adresné sociálne opatrenia
Štvrtá priorita v odseku Sociálne veci a práca má zamedziť rozhadzovaniu nedostatkových zdrojov štátu i pre tých, čo ich fakticky nepotrebujú. Inými slovami, zvyšovanie adresnosti znižuje výdavky štátu a zlacňuje sociálny štát.
Sprísňovanie adresnosti prináša aj iný dôsledok. Vylučovaním čoraz väčšieho okruhu dovtedajších poberateľov sociálnych výhod spravidla z radov strednej vrstvy znižuje sa ich ochota platiť dane a odvody, z ktorých sa sociálne výdavky hradia. Paradoxne, ako na to poukázal dánsky sociológ Gøsta Esping-Andersen, čím je sociálny štát lacnejší, tým je proti nemu väčší odpor.
Zájsť v adresnosti priďaleko je spoľahlivou cestou k likvidácii sociálneho štátu. Sociálnu demokraciu by to obralo o jej najdôležitejšie body. Už teraz je adresnosť sociálnych opatrení v SR viac ako trojnásobne väčšia ako v ČR. Ani argument o priamom vzťahu medzi adresnosťou a sociálnymi výdavkami neplatí. Adresnosť v Austrálii je napríklad desaťkrát väčšia ako na Slovensku, a predsa podiel sociálnych výdavkov na HDP je v obidvoch štátoch rovnaký.
Sprísnenie podmienok pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby, ktoré odmietajú pracovať (9. priorita v odseku), bude zrejme najviac dopadať na rómsku menšinu. Bude ju nútiť ešte viac, aby hľadala také stratégie prežitia, ktoré budú zvyšovať preferencie Ľudovej strany Naše Slovensko. Takéto skratové riešenia budú odporovať nielen volebnému heslu Chránime Slovensko, no aj emancipačným hodnotám sociálnej demokracie.
Dôchodky pod dve eurá
Tohtoročné zvýšenie dôchodkov o 1,9 eura bolo jedným z predvolebných zlyhaní Smeru. Opraviť zákon, aby sa do vzorca na zvyšovanie dôchodkov vrátil parameter rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, alebo aspoň zaviesť minimálnu sumu zvyšovania starobných dôchodkov by pri prevahe v Národnej rade bolo bývalo pre Smer hračkou.
Prvý dôchodkový pilier sa zakladá na princípe solidarity. Je to v poriadku do tej miery, pokiaľ sa z neho princíp zásluhovosti úplne nevytratí. O to sa usilujú propagátori súkromného dôchodkového piliera. Argumentujú, že prvý pilier má byť iba solidárny a mal by poskytovať len minimálny dôchodok. Druhý pilier by zase mal byť iba zásluhový. Nepochybne by takémuto riešeniu zatlieskali súkromné správcovské spoločnosti. To, že by to v skutočnosti redukovalo i princíp solidarity v prvom pilieri, sa už zamlčuje.
Nerovnosti v šťastí
Kniha francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho Kapitál 21. storočia dala do pozornosti úroveň príjmových a majetkových nerovností, ktorá je rovnaká ako v 19. storočí. Správa o šťastí vo svete tvrdí, že nerovnosti v šťastí sú ešte dôležitejšie ako nerovnosti v príjmoch a v bohatstve. Ľudia sú podľa nej oveľa šťastnejší v spoločnostiach, kde sú nerovnosti v šťastí čo najmenšie.
Pri vyčísľovaní úrovne šťastia sa okrem objektívnych meradiel, ako napríklad úroveň HDP na osobu, priemerná dĺžka života prežitá v zdraví a podobne, používajú i subjektívne ukazovatele, ako je dôvera, istota, že v prípade potreby bude sa na koho obrátiť atď. Ak vláda širokej koalície dokáže k šťastiu spoločnosti prispieť, nemusí ísť takáto kohabitácia pre jej členov vo voľbách 2020 na ich ujmu.