Problémom vládneho snaženia je to, že návrh zasahuje do občianskych práv a slobôd približne v tridsiatich prípadoch. Napríklad, ak migranti pozdĺž hraníc napadnú policajtov, potom by vláda mala právo kontrolovať internet, nariadiť odpočúvania, vyhlásiť zákaz vychádzania, blokovať priechodnosť hraníc, zastaviť dopravu na vybraných cestách, vysídliť podozrivé osoby, nariadiť nasadenie ozbrojených síl, obmedziť predaj pohonných hmôt aj potravín a pokutovať majiteľov inteligentných telefónov, ktoré tajné služby nemôžu odpočúvať bez prezradenia prístupových kódov.
Hrozivá filozofia zámeru
Liberálne zmýšľajúci demokrati uvedené zásahy do ich slobôd by ešte nemuseli pokladať za najhoršie. Hrozivo pôsobí skôr filozofia zámeru. Môže vládna moc sama rozhodovať o tom, čo terorizmus je a čo nie je? Kolektívna bezpečnosť, zaručovaná straníckou politikou, by tak mala prioritu pred slobodou jednotlivcov. Chce vari Orbán svojvoľne vládnuť aj nad kybernetickým priestorom?
O podobných možnostiach po teroristických útokoch neuvažovali v New Yorku, Madride, Londýne, Paríži ani nedávno v Bruseli. V postkomunistických krajinách sa usilujeme zabudnúť na realitu orwellizmu. Prečo dobu, ktorá je už za nami, pripomína náš južný sused?
Treba povedať, že mimoriadne bezpečnostné opatrenia v krajinách s parlamentnou demokraciou sú legitímne, lebo môžu nastať situácie, keď pri ohrození suverenity štátu ich vlády nemôžu čakať na rozhodnutie parlamentu. Mimoriadne právne normy slúžia práve na to, aby kompetentní včas a účinne nastolili normálny stav.
Vláda v Maďarsku však podľa platnej ústavy má možnosť konať aj v nepredvídateľnej situácii a nepotrebuje na to „posvätenie“ parlamentu. Podmienky ochrany pred teroristickým útokom sú špecifické a zrejme odlišné od iných ohrození. Prečo má byť hrozba terorizmu právne privilegovaná pred prírodnou katastrofou, vypuknutím smrteľnej pandémie či anektovaním územia cudzou armádou? Preto je úmysel vlády „vylepšiť“ základný zákon v podmienkach parlamentarizmu účelový a bezprecedentný.
Čo na to opozícia?
Minister vnútra Sándor Pintér bol poverený upraviť text novely a opätovne ho predložil na prerokovanie. O pôvodnej verzii zákona už vláda rokovala v januári a konštatovala, že na jej odobrenie v parlamente treba ústavnú väčšinu 133 hlasov. Keďže koalícia Fidesz – KDNP prišla vlani o jedného poslanca a disponuje len 131 mandátmi, je nútená vyjednávať s opozíciou. Opozičné strany vládny návrh principiálne odmietajú. Preto Orbán uvažuje o možnosti vyhlásiť mimoriadny stav ohrozenia pomocou vládneho dekrétu. Oživuje tým politický koncept, ktorým narúša princípy parlamentnej demokracie.
Zatiaľ nie sú jasné postoje opozičnej strany Jobbik. Jej hovorca Ádám Mirkóczki oznámil, že podporia návrhy na posilnenie armádnych, policajných aj tajných služieb pre efektívnejšie zasahovanie v boji proti terorizmu. Odmietnu však návrhy, ktoré vyvolávajú strach a obmedzujú základné práva domáceho obyvateľstva.
Minister a šéf frakcie strany Fidesz János Lázár na porade predsedov parlamentných strán naliehavo argumentoval zodpovednosťou vlády za bezpečnosť krajiny. Presviedčal, že vládny návrh zákona na ochranu Maďarska pred terorizmom sleduje výlučne cieľ bezpečnosti. „Každého musíme chrániť, preto očakávame, že každý podporí naše úsilie,“ vyhlásil. Konsenzus medzi zainteresovanými politickými stranami zatiaľ Fidesz nedosiahol.
Orbánov postoj ku kvótam
Téza o ohrození migráciou znie v Maďarsku oficiálne a je na programe dňa. Vláda občanom prízvukuje, že invázia utečencov pokračuje a silnie tlak na hranice štátu. Nebezpečenstvo islamu, a tým aj terorizmu, nie je prekonané. Dohoda EÚ s Tureckom je predohrou k uvedeniu mechanizmu prideľovania kvót do praxe. Maďarsko je odhodlané prekonať tlak Bruselu a nevzdáva sa plánu usporiadať referendum o kvótach.
Orbánov postoj ku kvótam však nemá všeobecnú podporu obyvateľstva. Fidesz už čelí opozícii niektorých samospráv, ktoré rokujú s Bruselom o prijatí migrantov. Nemožno vylúčiť, že občianske odmietanie egoistickej politiky vlády odštartuje postupné „mäknutie“ fideszáckej politiky a spustí eróziu machiavellistického myslenia.
V krajinách V4 očakávame spoločensko-politické procesy, ktoré by mohli vygenerovať riešenia zodpovedajúce našim kultúrnym tradíciám. Zabrániť pokusom riadiť ľudské osudy vládnymi dekrétmi musí byť pritom cieľom aj prioritou.