Rovnako ako v okresoch s veľkým počtom Rómov. Na jednej strane komentátori zdôrazňujú, že sa pravdepodobne veľká časť voličov tejto strany nestotožňuje s rasistickými prejavmi, a na druhej strane pripúšťajú, že môže ísť aj o reakciu na zhoršujúce sa vzťahy v spolužití s Rómami.
Riešenie tohto problému, ako aj zlepšenie situácie v tzv. hladových dolinách si vyžaduje premyslené, vzájomne prepojené a koordinované postupy. Iba tak môže dôjsť k oslabeniu extrémistických síl.
Na Slovensku žije okolo 400-tisíc Rómov, ale iba asi 160-tisíc sa dá označiť za sociálne vylúčených, marginalizovaných. Vládne politiky smerujúce k ich začleneniu do spoločnosti by teda mali byť namierené práve na príslušníkov marginalizovaných komunít, nie všeobecne na Rómov.
V takejto optike sa môže javiť i hľadanie riešení optimistickejšie, hoci treba priznať, že ľudskoprávna oblasť sa týka Rómov všeobecne. Na sklonku minulého volebného obdobia vstúpil do platnosti zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a v pomerne krátkom čase v súlade s ním druhá Ficova vláda prijala Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok.
Riešenie regionálnych rozdielov môže byť dobrým nástrojom nielen na vyrovnávanie sociálnoekonomických ukazovateľov a rast zamestnanosti, ale aj na zvyšovanie miery integrácie vylúčených komunít.
Riešenie zhoršujúcich sa vzťahov s Rómami si vyžaduje premyslené, vzájomne prepojené a koordinované postupy. Iba tak sa môžu oslabiť extrémistické sily.
Žiada sa výrazná koordinácia, aby sa politiky štátu neuskutočňovali podľa porekadla jeden čihí a druhý hota. Práve príprava akčných plánov pre ostatné nízkorozvinuté okresy sa javí ako životaschopnejšia, akčnejšia, s dostatočným politickým krytím, čo tiež nie je zanedbateľné.
Pozitívna zmena v regiónoch, a o to viac rýchla zmena, v každej jednej zo spomínaných oblastí je nemysliteľná bez zmeny vo zvyšných dvoch oblastiach. Navyše, pozitívne zmeny sa nedajú dosiahnuť činnosťou inštitúcií iba jedného sektora.
Do aktivít sa musia zapojiť štátne a samosprávne organizácie verejného sektora, podnikatelia, súkromné firmy a tiež mimovládne združenia. Aktéri všetkých troch sektorov dosiahnu účinnejší výsledok, ak budú svoje aktivity koordinovať, vzájomne sa podporovať a dopĺňať.
Povolebné zlaďovanie programov strán, ktoré vytvorili vládnu koalíciu, sa zatiaľ rómskej téme vyhýba, až na zopár expresívnych vyjadrení zástupcu SNS. Pri tvorbe programového vyhlásenia by však strany mali dať bokom kampaňovú rétoriku a zamerať sa na riešenia dobré pre celé Slovensko.
V prvom rade treba mať jasno v smerovaní vládnych politík. Ponúka sa možnosť neexperimentovať s tvorbou nových koncepcií, ale prikloniť sa k Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020.
Nielen preto, že to od nás očakáva Brusel, ktorý na jej realizáciu v aktuálnom programovom období vyčlenil 380 miliónov eur. Ale najmä preto, aby sa s každou novou vládou nezačínalo stavať na zelenej lúke.
Tiež by malo prehodnotiť začlenenie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pod ministerstvom vnútra. Jeho aktivity pod vedením silového rezortu sa ukázali ako nevhodné. Sily a zdroje by bolo vhodnejšie zamerať na stabilizáciu programov, ktoré sa opakovane overili cez pilotné projekty. Nesporným pozitívom by bolo aj celkové odpolitizovanie témy.
Ako kľúčové sa ukazuje zmysluplné využitie finančných zdrojov Európskej únie. Hádam v tejto chvíli aj za cenu revízie už nastavených operačných dokumentov, pretože hlavným úsilím musí byť efektívne a transparentné použitie prostriedkov daňových poplatníkov členských krajín EÚ, teda aj nás všetkých.