Ak sa bude situácia zhoršovať, môže to byť pre Indiu veľký problém. Nezabudnime, že napriek rozvoju, ktorý v poslednom čase zaznamenala, ešte stále patrí k tým chudobnejším krajinám. Pri čítaní článkov o migrácii indických farmárov, ktorých vyháňa sucho z dedín do miest, sa človeku nevyhnutne vybavia spomienky na texty, ktoré čítal v roku 2009. Vtedy farmári utekali do miest vo veľkom, pretože sucho zničilo veľkú časť ich úrody. Nešlo však o Indiu, ale o Sýriu. Sucho, rýchlo rastúci počet obyvateľov a vyčerpávanie zásob ropy viedli v kombinácii s násilným potlačením protestov k občianskej vojne.
Je situácia v Sýrii a Indii porovnateľná?
Sýriu pred konfliktom postihlo 900-ročné sucho, ktoré vyhnalo do miest poldruha milióna obyvateľov. V prípade Indie by to znamenalo migráciu vyše 90 miliónov obyvateľov! Také masívne presuny zatiaľ nepozorujeme. Na druhej strane, táto možnosť nie je v nadchádzajúcich rokoch nereálna. Už dnes viac ako polovica populácie žije v oblasti s vysokým až extrémne vysokým nedostatkom vody. Krajina je bytostne závislá od monzúnových dažďov, ktoré obvykle prichádzajú v júni. Sucho a horúčavy budú teda ešte najmenej mesiac pokračovať. Posledné dva monzúny boli menej výdatné a viedli k neúrode a nedostatku vody v desiatich indických štátoch. Spolu s pokračujúcim globálnym otepľovaním riziko úplného zlyhania monzúnu výrazne narastá.
Kým v minulosti stačilo kopať studne niekoľko metrov, dnes miestami treba ísť do hĺbky stoviek metrov. Takmer v pätine studní klesá podzemná voda o meter ročne.
Túto sezónu sa naplno prejaví aj vplyv fenoménu El Niňo, ktorý je ďalším rizikovým faktorom oneskorenia monzúnu. Globálna teplota sa vyšplhala rekordne vysoko – dnes je o 1,5 °C vyššia ako pred priemyselnou revolúciou. Otepľovanie spolu s El Niňom tak významne prispeli k rekordným teplotám, ktoré aktuálne panujú v Indii a okolitých štátoch.
Horúčavám už podľahlo vyše 300 ľudí a lesné požiare sa nedarí dostať pod kontrolu. Prvýkrát v histórii bolo treba odstaviť vodnú elektráreň, niektoré priehrady strážia ozbrojené hliadky. To je takisto situácia, ktorá sa doteraz nevyskytla.
Zhoršujúci sa nedostatok vody predstavuje problém sám osebe a ohrozuje Indiu aj bez vplyvu klimatickej zmeny. Kým v minulosti stačilo kopať studne niekoľko metrov, dnes miestami treba ísť do hĺbky stoviek metrov. Takmer v pätine studní klesá podzemná voda o meter ročne. Nie je prehnané tvrdiť, že ak India situáciu nezvládne, bude to platiť aj pre ďalšie zasiahnuté oblasti sveta.
Vývoj oproti Sýrii však môže byť potenciálne ešte horší. India patrí medzi jadrové veľmoci a nepodpísala dohodu o nešírení jadrových zbraní. Rovnako je na tom aj susedný Pakistan. História vzťahov týchto dvoch štátov je plná ozbrojených konfliktov. Aj keď v posledných rokoch sa situácia výrazne zlepšila, zrejme netreba veľa, aby v týchto neistých časoch opäť vyplávali na povrch náboženské rozdiely medzi hinduistickou Indiou a moslimským Pakistanom.
Ešte nedávno bola Sýria pomerne sekulárny štát, tolerujúci rôzne vierovyznania a náboženstvá. Dnes to už neplatí. Rastie tam náboženská netolerancia, xenofóbia a extrémizmus. Aká bude reakcia spoločnosti, ak sa India vydá sýrskou cestou? Budeme opäť počuť o zbombardovaných nemocniciach, uvidíme ruiny bývalých domov a kultúrnych pamiatok, státisíce ľudí, ako sa vydali na pochod, aby si zachránili holé životy? Kam však ešte môžu ísť?