Aby sme pochopili jej potenciál, treba uviesť, že plánovaná zmluva je oveľa viac, ako len dohoda o znížení ciel medzi obchodnými partnermi. V skutočnosti sa rokovania vedú o regulačných otázkach, ktoré stanovujú štandardy pre výrobu a výrobky, postupy pri verejnom obstarávaní a liberalizáciu služieb.
Okrem toho sa má vytvoriť medzinárodný súdny systém, ktorý umožní investorom žalovať vlády v prípade, ak nová legislatíva zníži očakávané zisky z ich investícií. Kontroverzná dohoda sa tak vedie o citlivých témach, ktoré ovplyvňujú ekonomiku a spoločnosť. Samozrejme, tento rozsah rokovaní potenciálne vytvára tých, čo budú z dohody profitovať, a tých, ktorí na nej stratia.
Jej zástancovia neúnavne zdôrazňujú ekonomické výhody a vyhlasujú, že zmluva bude prínosom pre všetkých. Bezpochyby tu budú víťazi, zo zverejnených uniknutých dokumentov však vyplýva, že musíme očakávať aj viacero strát, keďže sa navzájom obchoduje s rôznymi záujmami. Jedným z pilierov TTIP je zlepšenie prístupu na trhy EÚ a USA vzájomným uznávaním predpisov a štandardov. Ak je napríklad výrobok povolený v USA, automaticky sa povolí aj v EÚ. Problém má dve strany.
Po prvé, systémy, ktoré regulujú vstup nových výrobkov na trh, sa v oboch ekonomikách výrazne líšia. V EÚ sa uplatňuje princíp prevencie: ak chce niekto predávať výrobok, musí najprv dokázať, že nie je škodlivý. Naopak, v USA sa dá na trh umiestniť produkt aj vtedy, ak nie sú známe jeho dlhodobé účinky. Ak sa následne výrobok ukáže byť škodlivý, výrobcu možno zažalovať.
Po druhé, podniky prispôsobili svoje výrobné stratégie existujúcim regulačným rámcom, pričom existujúce clá a dotácie chránia niektoré odvetvia pred konkurenciou nadnárodných spoločností. EÚ napríklad uplatňuje relatívne vysoké clá na obchod a subvencie v rámci poľnohospodárskeho sektora, čo zamedzuje globálnej konkurencii regionálnych farmárov, napríklad z USA.
Farmári v Spojených štátoch majú úplne odlišnú štruktúru. Žacie stroje na obrovských farmách, monokultúry, používanie pesticídov a geneticky manipulovaných osív im umožňujú produkovať plodiny oveľa lacnejšie ako v EÚ. Zníženie ciel a uvoľnenie predpisov v tomto odvetví by napríklad osobitne poškodilo malých farmárov v Európe. Podobné hrozby nájdeme aj v potravinárstve, kde sú americké štandardy kvality oveľa nižšie. Obrovský rozdiel je aj v predpisoch v oblasti chemikálií. V EÚ je zakázaných vyše 1 300 chemických kozmetických prídavných látok a vyše 80 pesticídov, ktoré sú v USA povolené.
Je však aj veľa odvetví, ktoré sa v USA viac regulujú. Napríklad automobilový priemysel, ktorý dúfa v lepší prístup na americký trh vďaka zníženiu regulácie. Alebo finančný sektor po tom, čo sa financie po hospodárskej kríze začali v USA regulovať prísnejšie ako v EÚ. Peňažné domy v EÚ by privítali zníženie regulácie na americkom finančnom trhu.
Výsledok rozdielnych záujmov v jednotlivých sektoroch spolu so všeobecným charakterom TTIP vedie k dohadovaniu regulačných otázok, ktoré majú zvýšiť pracovné a spotrebiteľské štandardy a podporovať regionálny rozvoj. USA možno zvýšia tlak na EÚ vyhrážkami, že ak nezníži reguláciu a dotácie v poľnohospodárskom sektore, tak neznížia reguláciu v automobilovom priemysle. TTIP tak hazarduje so záujmami európskych farmárov, malých podnikov a všetkých spotrebiteľov.