Negatívny vzťah k USA má 64 % Rusov a k EÚ 60 %. Počet pozitívne naladených obyvateľov stúpa najmä medzi mladými a vzdelanými ľuďmi vo veľkých mestách.
Verejná mienka sa vždy mení v súvislosti s aktuálnymi udalosťami, akou bolo v roku 1999 bombardovanie bývalej Juhoslávie, v roku 2003 invázia do Iraku alebo v roku 2008 konflikt v Južnom Osetsku.
To, ako bude v budúcnosti vyzerať ruská verejná mienka, závisí od toho, či USA, EÚ a Rusko nájdu aspoň jednu spoločnú myšlienku v oblasti zahraničnej politiky a geopolitiky.
Po konfliktoch sa ruská verejná mienka vracia k pozitívnemu vnímaniu vyspelých západných krajín. Treba povedať, že v mnohom kopíruje postoje, ktoré obsahuje interpretácia spomínaných udalostí v televíznom spravodajstve verejných televíznych kanálov.
Sociológovia z Levada centra tvrdia, že dlhodobý rad výskumov je dôkazom toho, že napriek pozitívnym postojom verejnej mienky ruské obyvateľstvo má voči vyspelým západným krajinám predsudky. Tie sa vytvárali už začiatkom deväťdesiatych rokov.
Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bolo Rusko očarované Západom, najmä USA. Zblíženie so Spojenými štátmi bolo dôležitejšie ako spolupráca s bývalými štátmi Sovietskeho zväzu. Zahraničná politika v čase prezidenta Borisa Jeľcina odrážala náladu verejnosti.
V mysliach obyvateľov znela myšlienka prvého a posledného sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova o vytváraní spoločného európskeho domu. Stačilo zopár rokov a verejná mienka sa zmenila. Rusko prežívalo začiatkom deväťdesiatych rokov hlbokú ekonomickú kríza a vyžadovalo, aby sa vyspelé krajiny k nemu správali citlivo. Nádej na rýchlu a bezbolestnú integráciu s vyspelými krajinami sa vytratila.
V roku 1996 len 6 % obyvateľov Ruska označovalo USA za nepriateľa. V roku 1999 to bolo už 19 %. Dnes prevládajú negatívne postoje medzi 64 % obyvateľov. V roku 1998 si tri štvrtiny obyvateľov mysleli, že USA chcú Rusko premeniť na surovinový prívesok. Kľúčovým pre ruskú verejnú mienku bol rok 1999. NATO sa rozšírilo smerom na východ a začalo operovať na území bývalej Juhoslávie bez súhlasu OSN.
Od začiatku tohto tisícročia ruská politická moc začína protizápadné nálady používať v interpretácii niektorých udalostí, ktoré sa odohrávajú vo svete. To napomáha koncentrácia televíznych kanálov v rukách štátu a štátom kontrolovaných firiem. Správy týchto televíznych kanálov sleduje 90% obyvateľov. Nič však nie je jednofarebné. Necelá tretina obyvateľov Ruska využíva iné zdroje informácií.
Zaujímavé je napríklad to, ako vnímalo a vníma obyvateľstvo Ruska udalosti na Ukrajine. Počas prvého Majdanu, teda oranžovej revolúcie, bola len pätina obyvateľov presvedčená, že udalosti sú dielom západných krajín.
V roku 2014 si to však myslela väčšina respondentov výskumov verejnej mienky. Podobné vysvetlenie dostali aj udalosti v Gruzínsku a Sýrii. Práve to ako ľudia vnímali tieto udalosti pridalo legitimitu správania Ruska v týchto konfliktoch.
Postoje obyvateľov Západu voči Rusku a, naopak, ruská verejná mienka týkajúca sa Západu sú plné zažitých stereotypov. Tie vznikajú v situácii, keď je človek ďaleko od prebiehajúcich udalostí a nemôže si overiť, či je to skutočne tak. Udalosti začínajú pripomínať adaptáciu románu Herberta Wellsa Vojna svetov známu ako Invázia z Marsu z konca septembra 1938.
Reláciu v rozhlase počúvalo šesť miliónov obyvateľov. Asi milión pocítil ohrozenie a prežíval stav paniky. Symboly, ktoré vysvetľujú v televízii vzdialené udalosti, sú automaticky prijímané obyvateľmi. V ich hlavách sa preto rýchlo vytvárajú stereotypy.
Jeden známy mi nedávno vysvetľoval, že rusofilstvo, teda úcta voči kultúre a ľuďom, je vlastne láska k Vladimírovi Putinovi. Pomýlil si hrušky s jablkami. Inak povedané v Európe, ale aj v Rusku sa produkcia televízneho spravodajstva vníma nekriticky. Preto môžu súčasné propagandy na oboch brehoch rieky apelovať na stereotypy studenej vojny. Hoci sa zdalo sa, že vymizli, nie je to tak!
Negatívne postoje Ruska voči Západu môžu vymiznúť len po zrušení sankcií. Podozrenie o skrytom nepriateľstve zostane v ruskej verejnej mienke. Aj napriek tomu, že človek komunikuje s blízkymi známymi, nevdojak sa dozvie, že Európa je nemorálna a nemravná. Keď sa opýtate, v čom konkrétne, tak nikto nevie odpovedať.
To, ako bude v budúcnosti vyzerať ruská verejná mienka, závisí od toho, či USA, EÚ a Rusko nájdu aspoň jednu spoločnú myšlienku v oblasti zahraničnej politiky a geopolitiky. Ruskí sociológovia tvrdia, že negatívne postoje obyvateľstva voči vyspelým západným krajinám sú závislé od toho, že v riadiacich funkciách krajiny sú často predstavitelia silových zložiek, ktoré v podstate prehrali studenú vojnu.
V Rusku sa však nájdu aj takí, ktorí si veci vysvetľujú úplne iným spôsobom. Napríklad pred pár dňami mi môj blízky priateľ povedal, že najlepšou dlhodobou perspektívou Ruska je určité spojenie s Európskou úniou.