Aj po uplynutí ďalších troch desaťročí plných dramatických spoločenských zmien s ním možno súhlasiť. Dnes, osemdesiat rokov po tejto nezabudnuteľnej udalosti, si ju chceme nielen pripomenúť, ale 22. – 23. septembra mienime opäť v Trenčianskych Tepliciach uskutočniť nový Kongres spisovateľov s medzinárodnou účasťou pod záštitou SK PRES.
Kongres by mal byť platformou na zjednotenie všetkých spisovateľov v záujme toho, aby sa celá kultúrna verejnosť postavila na obranu demokratických a humanistických hodnôt, proti nevraživosti, rozoštvávaniu a extrémizmu.
Ak sme v úvodných vetách zvýraznili znalecký prístup literárneho vedca Rudolfa Chmela pri 50. výročí pamätného kongresu, tak, žiaľ, iný pasovaný „literárny vedec“, pripínajúci si pritom vizitku Ústavu slovenskej literatúry SAV, Radoslav Passia, v Pravde (10. 5. 2016) pokladá projekt kongresu za čudnú akciu, a to najmä v súvislosti s rozhodnutím odbornej komisie Fondu na podporu umenia prideliť naň potrebné finančné prostriedky.
Jedovatosť jeho vyjadrení, ktoré sú v príkrom protiklade k hlasom volajúcim v spisovateľskej obci po odstraňovaní záujmových a lobistických literárnych košiarov, je zjavne motivovaná povinnosťou obhajovať Literárne informačné centrum (LIC) v spojitosti s kritickými hlasmi renomovaných členov Rady SSS poukazujúcimi na netransparentnú prípravu budapeštianskeho medzinárodného knižného veľtrhu v apríli t.¤r., kde bolo Slovensko hlavným hosťom.
Nuž, ako hovorí známe príslovie, trafená hus zagágala. Totiž on bol prizvaný (na rozdiel od kohokoľvek zo SSS či iného príbuzného združenia) na prezentáciu slovenskej literatúry na uvedenom medzinárodnom fóre zostavením jednej z profilových antológií, do ktorej však vybral iba autorov z ním preferovaného košiara.
Pre zostavovateľku antológie Modern dekameron: Huszadik századi novellák antológiatan zasa niet v 20. storočí miesta ani pre Petra Jaroša či Antona Hykischa… O antológii poézie ani nehovoriac.
Je v poriadku reprezentácia slovenskej literatúry pod egidou LIC na medzinárodnom fóre napr. bez uvedených významných prozaikov, ako aj ďalších básnikov od Štefana Moravčíka po najmladšiu generáciu okolo Martina Chudíka a celej plejády mladých, prezentujúcich sa aj prostredníctvom časopisu SSS pre mladú literatúru a umenie Dotyky?
Spomínané antológie a prezentácie slovenskej literatúry v podaní LIC a okruhu im príbuzných autorov však určite podrobia hodnoteniu recenzenti. Uviedli sme jeden smer, odkiaľ fúka vietor nevraživosti. Druhý dôvod na osočovanie Spolku, ale aj členov odbornej komisie FpU (len keby tam nebol nikto zo Spolku…!) je podpora projektu a uskutočnenie Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou. A opäť sme pri koreni zla.
Spomínaný Passia spolu s redakciou Pravdy povolávajú ďalšie akademické „eso“ do ťaženia proti Spolku – Ivanu Taranenkovú; kádrujú Spolok v duchu kádrovníkov patriacich do polovice 20. storočia. Menovaná „si nevie predstaviť, ako by si oni (Spolok, pozn. M. B.) adekvátne pripomenuli tie udalosti vzhľadom na ich ideologickú a politickú orientáciu. Je zvláštne, že si to bude pripomínať niekto, kto vyznáva iné hodnoty“.
Tak sa, pani Taranenková, dozvedáme, že vyznávame akési pahodnoty a všetkých nás v Spolku, vrátane mňa – rodáka z Ostrého Grúňa – či riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva, Jany Borguľovej atď., celé stovky spisovateľov, teda všetkých, ktorí dvíhajú hlas proti novým prejavom fašizmu a extrémizmu a iniciatívne pristupujú k príprave kongresu, nehanebne nálepkujete.
Vráťme sa však k samotnému kongresu, ktorý by mal byť platformou na zjednotenie všetkých spisovateľov v záujme toho, aby sa všetci literáti, všetky spisovateľské organizácie, ale aj celá kultúrna verejnosť postavili na obranu demokratických a humanistických hodnôt, proti nevraživosti, rozoštvávaniu, extrémizmu, novým prejavom zhubných ideológií.
Ak má niekto Spolok pranierovať a osočovať za toto úsilie, ktoré vyvíja spolu s ďalšími spisovateľskými organizáciami, avizované kongresové rokovanie slovenských spisovateľov so zahraničnou účasťou sa javí o to naliehavejšie a nástojčivejšie. Veď ide o nanajvýš akútne a pálčivé otázky v navrhovaných šiestich tematických okruhoch:
- Rola spisovateľa v dnešnej dobe: a) nové vymedzenie miesta a postavenia spisovateľa v spoločnosti; b) protirečenia angažovanosti spisovateľa v súčasných spoločensko-politických procesoch; c) štatút umelca – sociálny status spisovateľa
- Európska a národná identita v literatúre (spisovatelia spájajúci Európu – okrúhly stôl za účasti zahraničných hostí)
- Kniha v nových súvislostiach: a) súčasný stav a podpora slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry; b) legislatívne aspekty – zákon o knihe; c) kniha ako tovar, problém literárnej nadprodukcie a znižovanie hodnoty knihy; d) hraničnosť a bezhraničnosť knižného obchodu; e) premeny knihy v informačnej spoločnosti
- Čitateľské aspekty: a) špecifikácia čitateľa; b) nedostatky a prednosti školy; c) nedostatky a prednosti knižnice
- Literárne časopisy a kritika kritiky (v znamení 170. výročia Slovenských pohľadov)
- Slovenská literatúra a zahraničie
Organizátori kongresu určite urobia všetko pre to, aby z kongresu vzišla slovenská spisovateľská obec posilnená o hodnoty, ktoré ju spájajú, a nie trieštia, a ktoré prispejú viac k súčinnosti všetkých subjektov oblasti literatúry. Nevraživosť trčiaca z viet R. Passiu, nech už bola motivovaná aj inými okolnosťami, nepatrí do výbavy literárneho vedca s vizitkou SAV.