V monológu opozičných poslancov ani raz nezazneli argumenty, ktoré by sa týkali ekonomickej a právnej podstaty obchodného styku medzi ministrom a súkromnou spoločnosťou. Vo výrokoch opozície ani raz nezazneli argumenty o tom, ako minister a firma porušili zákony, ktoré by boli podložené dôkazmi.
Na Slovensku sa začína presadzovať niečo, čo sa nedá pomenovať iným spôsobom ako právny a ekonomický nihilizmus.
Podobný postup má tradície v politickom marketingu na Slovensku, dôležité je niečo vymyslieť, bez ekonomických či právnych argumentov poohovárať, označiť niekoho, že spáchal trestný čin a nekonečne nafukovať bublinu. Namiesto právnych či ekonomických argumentov sa používajú emocionálne nasýtené pojmy, ktoré nie sú hodné ani citovania.
Sú len dôkazom straty kultúry v politike a prejavom hrubého, primitívneho jazyka, ktorý nepatrí do zákonodarného zboru, ale do podniku piatej cenovej skupiny. Človek by si povedal, že niektorí politici by mali prejsť psychiatrickým vyšetrením.
Ani nemusia. Veda dnes pokročila natoľko, že aj pomocou špeciálnych analytických postupov je možné určiť psychiatrické diagnózy, na základe textov, ktoré produkujú jednotlivci v komunikácii.
Podstatou komunikácie je to, že najdôležitejšia informácia, na základe ktorej opozícia bojuje s ministrom vnútra, je krádež. Spôsob, akým sa informácie dostali na verejnosť, je porušením zákona o bankách, ktorý vymedzuje bankové tajomstvo a ochranu osobných údajov klientov.
K týmto údajom majú prístup len oprávnené osoby, napríklad bankový dohľad, finančná polícia a iné orgány štátnej správy. Banky a iné finančné inštitúcie musia dodržiavať mlčanlivosť o majetkových a hospodárskych pomeroch svojich klientov. Žiaden pracovník nemôže poskytnúť informácie o klientovi osobám, ktoré nemajú podľa zákona oprávnenie získavať tieto informácie. O to viac sa to týka politikov.
Posledné udalosti hovoria o tom, že na Slovensku sa začína presadzovať niečo, čo sa nedá pomenovať iným spôsobom ako právny a ekonomický nihilizmus. Je to niečo podobné, ako by komukoľvek, čo číta tieto riadky, prišiel domov asistent poslanca a začal sa mu hrabať v skrini alebo v chladničke a zisťovať, či jeho príjmy zodpovedajú cenám potravín alebo spodnej bielizne.
Po prehliadke by vyhlásil, že na tieto tovary ukradol peniaze. Nezaujímalo by ho, že ich kúpil v rámci akcií vo veľkých nákupných centrách. Účty za nákup tovarov by ho nezaujímali. Veď dôležité je vyhlásiť, že niekto je zlodej a úplatkár. Najväčšou zábavou je to, ak to vyhlasujú právnici.
Čo tam po zákonoch, ktoré zabezpečujú v liberálnej demokracii nedotknuteľnosť bankového tajomstva a ochranu osobných údajov. Krádež je predsa prejavom vlastenectva! Počas minulého spoločenského zriadenia sa hovorilo: „Neukradneš, okradneš svoju rodinu…“ Kedysi sa kradol stavebný materiál, dnes sa kradnú osobné údaje z komerčných bánk.
Korene danej psychológie vychádzajú z tézy Josifa Vissarionoviča Stalina a Vladimíra Iľjiča Lenina. Lenin v práci Pozdrav maďarským pracujúcim uverejnenej v sovietskom denníku Pravda v roku 1919 napísal, že triedny boj nezmizne, napriek tomu, že opak si myslia starí vulgárni socialisti.
V rokoch 1928 a 1949 Stalin následne rozvinul jeho myšlienku. Povedal, že s rozvojom socializmu rastie triedny boj. Výsledkom ich téz boli právne nepodložené vraždy nepriateľov národa. Na Slovensku má myšlienka bezprávneho a vulgárneho politického boja s nepriateľmi národa svojich dôstojných pokračovateľov, ktorí za demokraciu schovávajú stalinské a leninské formy politického boja. Chýba im už len kosák a kladivo.