Smer, lepšie povedané, jeho vodca, aj chvíľu váhal, či nesklopiť nad Kaliňákom palec. Napokon sa však (aj keď pre mnohých členov Smeru doteraz z nepochopiteľných dôvodov) rozhodol pre riskantnú fortifikáciu nestraníckej kóty Smeru, ktorá je aj ich obrancom v princípe cudzia.
V samotnom Smere si viacerí z tých, ktorí s ním od založenia zviazali svoj politický osud, kladú zväčša rečnícku, a tí odvážnejší aj verejne, nemú otázku: Prečo ich predseda, ale vlastne tým celá strana, podstupuje také neprimerané riziko kvôli jednej osobe? Považujú za znesväcovanie vlastného i straníckeho sebaobetovania kvôli akémusi pre nich cudziemu Bašternákovi. Ale ruku na srdce, v konečnom dôsledku i kvôli podpredsedovi Kaliňákovi. Čo niet azda v Bratislave inej dôstojnej rezidencie pre premiéra okrem Bonaparta? Pre takýto konflikt „záujmov“ si má Smer kopať svoj masový hrob?
Aj v Smere-SD stranícky i poslanecký plebs chápe psiu povinnosť predsedu brániť svojho ministra. V tom sú s Robertom Ficom zajedno. Túto povinnosť si premiér splnil jeho obhajobou pri opozičnom pokuse odvolať Roberta Kaliňáka v parlamente. Dokážu nielen pochopiť, ale dokonca i oceniť ochotu premiéra nastaviť hruď pri obrane ministra vnútra pre rastúci hrebienok Dankovej SNS pri presadzovaní vzrastajúcich požiadaviek. Ale ak je čoraz evidentnejšie, že kauza Bašternák vykazuje všetky znaky politicky smrteľnej toxicity pre celú stranu, nerozumejú jeho rozhodnutiu za každú cenu zabetónovať Roberta Kaliňáka pri moci. Kladú si čoraz nástojčivejšie otázky, prečo Smer bojuje proti „neštandardným stranám“ neštandardne v porovnaní s nedávnou minulosťou. Prečo nectí princípy politickej kultúry z čias, keď dokonca vládol sám a keď na oltár strany priniesli svoje obete Paška, Čaplovič, Zvolenská, Zmajkovičová či Pavlis. Prečo boli už dávnejšie predtým odsunutí do Európskeho parlamentu zakladajúci členovia Zala a Flašíková-Beňová. Nielen tí, čo sa podvolili v záujme strany cteniu zásad politickej kultúry a odstúpili zo svojich funkcií alebo sa stiahli do úzadia, sa sami seba teraz pýtajú, prečo aj za nich nenastavil Robert Fico vodcovskú hruď? Veď ani im nikto dodnes nepreukázal nieže trestnoprávnu, ale v niektorých prípadoch ani len priamu morálnu zodpovednosť za kauzy, ktoré ich vystavili straníckopolitickej kremácii. Prečo výhradne Robert Kaliňák požíva výnimočnú ochranu predsedu pred vyvodením politickej zodpovednosti za kauzu Bašternák?
Nielen nedávne zdravotné problémy premiéra, ale predovšetkým jeho rozdielny meter na svojich nedokáže prebrať Smer z povolebnej anestézie. Nevie sa spamätať z výsledkov volieb, z prečudesnej koalície, zo zdravotného hendikepu svojho lídra. Vnútri strany vládne bezvládie, apatia, skepsa, bezmocnosť, neschopnosť prijímať aj keď bolestivé, ale ozdravné rozhodnutia. Navyše ju paralyzuje nezvyčajný deficit komunikácie, strata ideálov, občerstvovanie vlastnej politickej agendy a vízií.
To, že kauzu Bašternák bude hnať na ostrie noža pouličnými protestmi pred Bonapartom opozícia, je jej prirodzená agenda (hoci jej politickým priestorom by mal byť predovšetkým parlament). Smrteľnou by sa pre Smer mohla stať skôr vtedy, ak by ju neorganizovali priamo opozičné strany, ale bola by vyústením mohutného občianskeho hnevu a revolty.
Aj v mĺkvom Smere dobre chápu paradox, že k dodržiavaniu zásad politickej kultúry ich netlačia ani tak koaliční partneri, pre ktorých by malo byť ich vymáhanie pudom vlastnej sebazáchovy. Lišiaci Andrej Danko a Béla Bugár si koaličnú „pokoru“ voči Smeru spoločne nechali požehnať dokonca pápežom Františkom, veď im koaličná karta ide. Voliči Smeru sa postupne a potichu prelievajú k národniarom. Sieť sa rozpadá na franforce a jej poslanecké žetóny sa možno časom presunú z gazdovho stola na Bugárov, za ktorým ešte celkom nevychladla niekdajšia Hrnčiarova partajná stolička. Prečo si teda synergiou trosiek Siete a Mosta nevypýtať z hranta moci o čosi viac, keď to SNS vychádza?
Veď slabnúci Smer predsa bude musieť pustiť perie. Nuž a kedy naň účinnejšie zatlačiť, ak nie počas predsedníctva v Rade EÚ, v čase, keď nás nielen Merkelová, ale celá EÚ bude mať „pod merkom“? Kedyže bude Smer povoľnejší, ak nie v čase burácajúceho davu pod premiérovými oknami?
Aj keď Smer prepásol optimálny „agrotechnický termín“ na odstúpenie Kaliňáka, v strane stále tlie nádej, že v pude politickej sebazáchovy využije poslednú šancu na to, aby zastavil odlev svojich voličov do SNS a tábora neštandardných strán a nenastúpil na rýchlik HZDS a SDKÚ do nenávratna. Len zásadným vnútrostraníckym rozhodnutím môže Smer zastaviť vkrádajúci sa pocit rezignácie na svoju budúcnosť vo svojich útrobách.