Súd, zložený z nominantov vládnych strán, urobil rozhodnutie v rozpore s ich politickým záujmom a dal tým tradične nespokojnejšej časti spoločnosti dobrý dôvod pre posilnenie viery, že ich ústavné zriadenie funguje, ako má. Čo v dnešnej dobe nie je vôbec málo. Neexistuje prototypickejší motív všetkých konšpirátorov a lepší zdroj protestnej nálady ako zmanipulované voľby. Ako príklad nech slúžia USA, ktoré po „ukradnutých“ voľbách G. W. Busha v roku 2000 politický rozkol krajiny dodnes nerozchodili, naopak, sú ním čoraz viac paralyzované.
Na jeseň pôjdu teda Rakúšania voliť prezidenta po tretí raz v tomto roku a otázka „za milión", ktorému z kandidátov táto výnimočná situácia prospeje, nemá vôbec jasnú odpoveď. Náladu v krajine opakovanie volieb iste nepozdvihne. Rakúšania chceli už konečne nejaké reálne ekonomické oživenie a novým kancelárom reštartovanú vládu, dnes však nemajú ani jedno, ani druhé, zato pred sebou ďalšie týždne preexponovaných výstupov kandidátov a strán. „Blbá nálada“ prirodzene prospieva protivládnym kandidátom, čo by malo hrať do kariet nacionalistovi Hoferovi s výčitkou ľudí, že „už ani tie voľby si nevieme riadne zorganizovať". V prospech slobodných hovorí aj ich možnosť hrať s podozrením o skazenom štátnom systéme, ktorý ich obral o ich prezidenta.
Túto hru otvorili v prvom výstupe po rozhodnutí súdu samotný kandidát aj predseda slobodných Strache, keď hovorili, že manipulácia sa síce nepotvrdila, ale nikto ju ani nevylúčil. Protestnú náladu voči kandidátovi vlády, elít a „systému" majú teda na čom stavať. A napokon im môže v protestnej nálade pomôcť aj vytriezvenie z pôvodnej eufórie z nového kancelára, ktorého nasadenie vládnymi socialistami urobilo slobodným škrt cez rozpočet na posledných metroch pôvodného súboja.
Rovnako výrazné sú však aj sily, ktoré hrajú v prospech zeleno-ľavicovo-liberálneho Alexandra Van der Bellena. Po prvé môžu ľudia vytrestať práve tú stranu, ktorá im týždne ďalšej otravnej kampane zabezpečila, teda iniciátorov opakovania volieb, slobodných nacionalistov. Po druhé, ako hovorí v behaviorálnej ekonómii známa „prospect theory“ od psychológov D. Kahnemanna a A. Tverského, motivácia neprísť o niečo, čo už človek má, je silnejšia, ako motivácia niečo získať. V tomto duchu by mali byť prívrženci zeleného profesora Van der Bellena silnejšie mobilizovaní rizikom straty prezidenta, ktorého už prakticky mali zvoleného. A napokon v prospech nacionalistov nemusí hrať nosná politická téma leta – brexit. Ak sa negatívne dosahy odchodu z Európskej únie na Britániu stanú témou už v tomto období, dostanú sa tradične euroskeptickí slobodní do komplikovanej argumentačnej pozície. Téma potenciálneho „öxitu“, vystúpenia Rakúska z EÚ, ktoré by mohli iniciovať tradične euroskeptickí slobodní, bola súčasťou väčšiny spravodajstva o ďalšom kole prezidentskej voľby.
A porazenými sú nacionalisti už dnes v ešte zásadnejšej politickej rovine. Pachuť neférovej voľby prezidenta by bola pre nich ideálnou prísadou do polievky, ktorú by ponúkali voličom v parlamentných voľbách ako jeden z dôkazov, že systém treba vymiesť „od podstaty“. O túto muníciu sa iniciovaním opakovania voľby pripravili sami, nech už v septembri zvíťazí ktokoľvek.