Ústavný súd rozhodoval o tom, či je ustanovenie zákona o registrovanom partnerstve, ktoré znemožňovalo osobe v tomto zväzku požiadať o osvojenie právne voľných detí, diskriminačné. Právo uchádzať sa o možnosť adoptovať si osvojiteľné deti majú nielen manželské páry, ale aj páry nezosobášené, a dokonca aj jednotlivci či jednotlivkyne.
Rozhodnutie Ústavného súdu bolo jasné: príslušné ustanovenie bezdôvodne diskriminovalo osoby v registrovanom zväzku, a tak ho súd zrušil. Rozhodnutie nikomu nedalo právo automaticky si adoptovať hocijaké deti. Jednoducho ich len postavilo na rovnakú úroveň s ostatnými žiadateľmi, ktorí musia prejsť náročným výberovým procesom. Ide o proces, ktorého základnou paradigmou nie je záujem adoptívneho rodiča, ale najlepší záujem dieťaťa, ktoré potrebuje nový, stabilný a milujúci domov.
Ako povedal Peter, ktorý spustil celý právny spor, je to len začiatok cesty. Na jej konci sa môže stať, že ho úrady neuznajú za vhodného kandidáta na adopciu, ale vďaka tomto rozhodnutiu jeho súčasný partnerský stav – fakt, že žije v registrovanom zväzku – už nie je administratívnou prekážkou. Ide o malé víťazstvo a zároveň prijaté kľúčové rozhodnutie. To otvorilo Pandorinu skrinku, nie však pre divoké adopcie, ako strašia niektoré slovenské kruhy. Súd uznal, že diskriminačné ustanovenia zaobchádzajúce s ľuďmi v registrovaných partnerstvách inak ako s osobami mimo týchto zväzkov sú neakceptovateľné. A skrinka nie je až taká Pandorina skrinka, ako sa zdá.
Česká republika si na spor "zarobila” vo chvíli, keď zákon o registrovanom partnerstve s problematickými ustanoveniami prijala. Ostáva jej vyriešiť ostatné diskriminačné ustanovenia. Registrovaná dvojica nemôže žiadať o osvojenie dieťaťa ako dvojica a nebiologický rodič v takomto zväzku nemôže usilovať o osvojenie biologických detí svojho partnera či partnerky, hoci ľudia v heterosexuálnych zväzkoch tieto možnosti majú.
Na Slovensku je nad slnko jasnejšie, že po ostatných voľbách cesta vôbec k nejakým zväzkom ostáva zarúbanejšia ako les, v ktorom sa skrýva Šípková Ruženka. Dlhoročnou spavou chorobou však netrpí len Ruženka. To, čo u nás roky rokúce hibernuje, je napriek úsiliu aktivistov, ale aj veci znalých odborníčok vecná a odborná diskusia, ktorá by nás reálne niekam mala pohnúť.
Základný rámec debát bol dosiaľ vždy predvídateľný: je politik či politička ochotná takýto návrh podporiť, a či nehrozí, že sa LGBTI aktivisti budú neskôr usilovať o rozšírenie inštitútu napr. o otázky rodičovstva tzv. salámovou metódou. Pričom fráza "salámová metóda” sa používa v debatách účelovo ako zaklínadlo, ktoré zmrazuje snahy o skutočne otvorenú diskusiu o postavení LGBTI ľudí v našej spoločnosti. Je čas posunúť sa za hranice takto limitujúceho rámca, ktorý tému prezentuje ako "hodnotový problém,” na ktorý ako spoločnosť nie je sme pripravení.
Základné ľudské práva sa nezrodili v spoločnosti pripravenej riadiť sa nimi v praxi. Boli výsledkom zdesenia celosvetového spoločenstva nad hrôzami druhej svetovej vojny. Spoločnosť nebola pripravená vtedy a v podstate sa základné ľudské práva porušujú naprieč našou zemeguľou dodnes. Máme však zadefinovaný štandard, pod ktorý by sa demokratická spoločnosť nemala snažiť podliezať. Spoločnosť ľudské práva potrebuje. A presne tam by sa mala pohnúť aj verejná diskusia o postavení LGBTI ľudí na Slovensku.
Naozaj si ctíme ako demokratická spoločnosť základné ľudské práva všetkých a sme ochotní urobiť, čo treba, aby sa tieto práva stali realitou v ich každodennom živote? Na ľudské práva sa naša ústava v jednom článku odvoláva, v ďalšom otvára priestor na ignoranciu základného kameňa úrazu v tejto téme. Súčasná Ústava SR svojich občanov nepriamo delí na občanov prvej a druhej kategórie podľa ich orientácie alebo rodovej identity.
Aj keby sme boli ochotní pristúpiť na kompromis, že nemáme heterosexuálom brať názov výlučnej inštitúcie "manželstva” ani symbolicky, nebude v súlade s kostolným poriadkom skutočnej demokracie pristúpiť na akýkoľvek oklieštený model životného či registrovaného partnerstva.
Salámová metóda je zbytočné zaklínadlo. Ak ju odmietajú odporcovia akejkoľvek úpravy LGBTI partnerských vzťahov, chápem to. Nežiaduca by však mala byť aj pre LGBTI ľudí samotných. Ako sa potvrdilo v Českej republike, nie je to práve šťastná právna cesta. Zavádza diskriminačné ustanovenia, ktoré neskôr aj tak bude nevyhnutné zrušiť. Potreby LGBTI ľudí oklieštený kompromis nerieši.
Z právneho hľadiska však naň ani nie je dôvod, pretože skôr či neskôr súdny spor s podobnou dohrou na Ústavnom súde iniciuje niekto aj u nás. Vlastne nemusíme ani čakať na prijatie zákona o životnom partnerstve. Naša ústava je už dnes problematická. Je len otázkou času, kedy sa nájde niekto s odvahou a kapacitami na to, aby pretlačil relevantný spor od prvostupňových súdov až po najvyššiu úroveň.