Výsledky referenda a postoje britských občanov na Britských ostrovoch sú už dlhšie známe. No súčasťou Spojeného kráľovstva sú aj zámorské územia, na ktoré má brexit takisto vplyv. Ak neberieme do úvahu britské územie na Antarktíde, 13 ostatných britských zámorských území má rozlohu okolo 27 000 km2 a žije na nich približne 250-tisíc britských občanov, ktorí sú zároveň aj občanmi Európskej únie.
Pre obyvateľov Spojeného kráľovstva predstavujú neoddeliteľnú súčasť monarchie, a to až do takej miery, že boli ochotní za ne položiť životy, ako to bolo v roku 1982 na Falklandských ostrovoch. Okrem nostalgickej spomienky na imperiálnu minulosť poskytujú príjmy najmä z turistického ruchu a v niektorých prípadoch finančné zisky z takzvaných daňových rajov, ako sú Kajmanie ostrovy alebo Britské Panenské ostrovy. Ich ďalším potenciálnym prínosom je možnosť využiť ich ako logistické základne na vojnové operácie alebo ako zdroj nerastných surovín v pobrežných vodách (napr. už spomenuté Falklandy).
Z britských zámorských území mohli v referende hlasovať iba občania Gibraltáru, ktorý je ako jediný z nich súčasťou EÚ. Výsledkom bolo, že 90 % voličov hlasovalo za zotrvanie Británie v EÚ. Tento výsledok je podmienený tým, že obyvatelia Gibraltáru sú hospodársky závislí od EÚ, lebo jeho ekonomika je vybudovaná najmä na turistickom ruchu a prístavných službách. Preto je logické, že Gibraltárčania si neželali vystúpenie Británie z EÚ, ktoré by mohlo priniesť administratívne bariéry pre turistov, výsledkom čoho by bolo zníženie príjmu pre obyvateľov Gibraltáru.
Ďalších 12 britských zámorských území však nedostalo možnosť vyjadriť svoj názor v referende, pretože oficiálne nie sú súčasťou EÚ, i keď sú s ňou mnohými formami prepojené. Neexistujú preto oficiálne údaje, ako by títo občania hlasovali v referende. No vďaka ekonomickým a politickým analýzam je možné približne určiť, ako by sa racionálne zmýšľajúci obyvateľ týchto oblastí postavil k otázke možného brexitu.
Väčšina britských zámorských území prosperuje vďaka tomu, že Spojené kráľovstvo je členom EÚ. Ide najmä o krajiny, ktorých hlavným zdrojom príjmu je turistický ruch alebo export exotických potravín (Bermudy, súostrovie Turks a Caicos, Gibraltár a pod.). Prístup k európskemu trhu je pre ne kľúčový.
Pozitívny vplyv mali na ne aj európske dotácie. V rokoch 2014 – 2020 z Európskeho rozvojového fondu bolo alebo bude medzi tieto územia rozdelených okolo 260 miliónov libier. Prostriedky z tohto fondu už v minulosti prispeli k vybudovaniu letiska na ostrove Montserrat alebo cestnej komunikácie na ostrove Anguilla. Výsledok britského referenda nebude určite prospešný ani pre cestovný ruch. Do akej miery budú tieto ostrovné oblasti trpieť v dôsledku brexitu, bude známe, až keď Spojené kráľovstvo zadefinuje svoje postavenie voči EÚ.
Ekonomické výhody nie sú jediným dôvodom, prečo sa britské zámorské teritóriá boja o svoj osud po brexite. V prípade Gibraltáru už Španielsko niekoľkokrát vyjadrilo záujem o spolukontrolu tohto územia, čo je možné interpretovať ako neutíchajúci záujem Madridu dostať tento najjužnejší cíp Pyrenejského polostrova znovu pod svoju správu.
Obyvatelia súostrovia Turks a Caicos dokonca zašli tak ďaleko, že miestne občianske iniciatívy oznámili, že môžu iniciovať vlastné referendum o osamostatnení. Je otázne, do akej miery sa toto politické gesto zrealizuje, keďže vo veci potenciálneho osamostatnenia neprišlo doteraz žiadne oficiálne vyjadrenie.
Na druhej strane brexit môže byť výhodný pre ostrovy, ktoré sú tzv. daňovými rajmi. Ide najmä o Kajmanie ostrovy a Britské Panenské ostrovy, ktoré už dlhodobo bojujú proti prísnej regulácii z EÚ. Brexit pre ne môže znamenať, že sa im uvoľnia ruky pri nastavení už aj tak veľmi benevolentnej daňovej politiky, čo by v praxi znamenalo, že sa im zvýši počet bankových klientov ktorí tam uschovávajú na účtoch nemalé peňažné prostriedky, aby sa vyhli daniam.
Prípadný brexit tak bude mať významné dôsledky aj pre tieto britské zámorské územia – a to bez toho, aby sa k nemu mohli vyjadriť. Vo väčšine prípadov dôjde k zhoršeniu ich situácie, a nemožno vylúčiť ani pokusy o oddelenie sa od Spojeného kráľovstva.