Rodiny, deti, turisti: viac ako 30 000 návštevníkov sa zhromaždilo na promenáde a bolo prítomných na ohňostroji, ktorý tradične ukončieva oslavy francúzskeho štátneho sviatku. Tento rok sa však sviatok premenil na smútok, keďže 31-ročný muž si vynútil 19-tonovým kamiónom prístup do pešej zóny a úmyselne zrazil desiatky ľudí. 84 mŕtvych, viac ako 200 zranených vrátane 50 medzi životom a smrťou – taká je bilancia muža, ktorý sa dokázal rýchlosťou 80 km za hodinu vkliniť do davu a prejsť takmer dva kilometre. Francúzsko vyhlásilo 3-dňový štátny smútok 16., 17. a 18. júla. Ako je však možné, aby prešiel cez bezpečnostné opatrenia a pokračoval tak ďaleko?
Bezpečnostní analytici hovoria, že 19-tonový rozbehnutý kamión sa dá zastaviť len veľmi ťažko. V takomto prípade by možno boli pomohli len betónové bariéry. Prečo sa však počas pohotovostného stavu, ktorý Francúzi zažívajú už od roku 2015, keď Francúzsko zasiahli teroristické útoky v Charlie Hebdo v januári a v koncertnej sále Bataclan v novembri, niečo také môže stať? Vojakov a policajtov je oveľa viac na uliciach a na turistických miestach. Informačné služby aktívne sledujú už deklarovaných radikalizovaných jedincov. V tomto prípade však ide o muža pre informačné služby neznámeho, ktorý bol odsúdený prednedávnom za násilné činy so zbraňou. Dostal 6-mesačnú podmienku, ale nebol signalizovaný ako potenciálny terorista. Polícia nemôže mať jedného policajta za každým občanom. A v akej demokracii by sme žili, keby áno? Na Slovensku občania dobre vedia, čo znamená policajný štát… Takže ako sa brániť takýmto napadnutiam?
Len veľmi ťažko, hovoria analytici, ak si chceme zachovať svoje hodnoty a princípy moderných demokracií. Osamelý vlk, ako ich nazývajú, je človek, ktorý sa sám inšpiroval nejakou ideológiou a nemá žiadny oficiálny kontakt s teroristickou organizáciou. Vie však, ako spáchať útok tak, aby sa k nemu prihlásila nejaká organizácia. V našom prípade sa Islamský štát prihlásil, ale až 36 hodín po útoku. Odborníci na džihádizmus hovoria, že takáto lehota nie je zvyčajná a môže ísť skôr o oportunistické prihlásenie, ako o vopred naplánovanú akciu. Hoci ho inšpirovala, teroristická organizácia neposkytla vodičovi kamióna žiadnu logistickú či finančnú podporu, a mal minimálny kontakt s možnými predpokladanými komplicmi.
Čo môžu v takýchto prípadoch štát a polícia urobiť? Nie je konkrétne možné zabrániť jednému slobodnému človeku napríklad odpáliť sa na verejnom mieste. Je to asi dobrá a zároveň zlá správa pre boj proti terorizmu a proti Islamskému štátu. Na jednej strane potvrdzuje to, že IS je oslabený na vojenskom území a musí sa spoľahnúť na iniciatívy niektorých bláznov a prihlásiť sa k nim. Možno ani finančne, ani organizačne už bunky implementované v Európe nezvládajú spáchať takéto útoky. Na druhej strane treba žiaľ očakávať viac akcií takéhoto druhu, ktoré sú len veľmi ťažko predvídateľné a proti ktorým moderné demokracie slobodných občanov rovnako ťažko môžu bojovať. A Islamský štát to dobre vie, a preto rozširuje takéto zbabelé akcie po celom svete. Tento útok spôsobil veľké emócie v médiách, no možno aj ľutovať, že týchto mediálnych emócií bolo oveľa menej, keď útoky zasiahli Turecko, Bangladéš či Filipíny. Ľudské životy majú rovnakú váhu všade, a preto byť rovnako súcitný sa patrí pri každom teroristickom útoku.