Keď sa začali presadzovať politiky, výsledkom ktorých je globalizácia, ako ju poznáme dnes, zdôrazňovali sa iba jej pozitívne dôsledky na rast globálneho hrubého domáceho produktu, na pokles chudoby vo svete a podobne.
Nožnice medzi rastom produktivity práce a rastom miezd sa ako dôsledok globalizácie nebezpečne roztvorili a v dôsledku technického pokroku klesá zamestnanosť vnútri mnohých odvetví.
Varovania, že globalizáciu treba riadiť a presadzovať „s ľudskou tvárou“, sa ignorovali. „Nespútaná“ globalizácia priniesla niektorým štátom prospech, no mnohé uvrhla do ešte hlbšej biedy. Najväčší prospech nepochybne doniesla jej hlavným advokátom: korporáciám. Tie sa postupne transformovali na globálne korporácie.
Od 90. rokov minulého storočia takmer každá západná vláda zdôvodňovala nevyhnutnosť zvyšovania konkurencieschopnosti štátu globalizáciou. Medzi jej opatrenia patrili tzv. štrukturálne reformy.
Išlo o najčastejšie reformy trhu práce napríklad formou znižovania ochrany zamestnanca, o podporu podnikania napríklad znižovaním daní, prípadne poskytovaním rôznych stimulov investorom a pod.
Globalizácia sa stala módnym slovom pre manažérov a politikov – reformátorov. Konzum zlacnel často na úkor kvality, no tzv. outsourcing firiem do zahraničia, ktoré ponúkalo pre ne výhodnejšie podmienky, tlačil mzdy nadol a krátil ponuku domácich pracovných príležitostí. Neriadená globalizácia rozdelila spoločnosť a jej nemalá časť na ňu doplatila.
Štvrtá technologická revolúcia rovnako ako globalizácia „nespadla z neba“. Je produktom človeka a jej dôsledky na spoločnosť budú závisieť od toho, či a ako ju spoločnosť bude manažovať. Každá jej zložka – digitálna revolúcia, nanotechnológie, biotechnológie, robotizácia či umelá inteligencia – môže mať iné dôsledky na zamestnanosť, na kvalifikačné požiadavky, na mieru nerovností, iné environmentálne, zdravotné a etické dôsledky.
Podľa OECD digitalizáciou a robotizáciou je v EÚ ohrozených 12 percent pracovných miest. Každá z technologických či priemyselných revolúcií dosiaľ krátkodobo ohrozila zamestnanosť, no v dlhodobejšom horizonte vygenerovala nové pracovné príležitosti, ktorých počet prevýšil tie stratené. V súčasnosti prevláda názor, že to tak nebude.
Doterajšie príklady jednoznačne ukazujú, že pokles ponuky práce napríklad v priemyselných odvetviach, no nielen v nich, bude trvalý. Digitálnu zručnosť bude treba iba tým, ktorí nebudú patriť k 12 percentám, ktorí prácu stratia. Hrozba poklesu zamestnanosti nie je však jedinou zlou správou.
Od 80. rokoch minulého storočia podiel miezd na vytvorenom HDP v EÚ, respektíve v prevažnej väčšine štátov G-20, klesá a, naopak, podiel kapitálu na ňom rastie. Globalizácia a technický pokrok, ako potvrdzujú analýzy, sú naklonené kapitálu a pokutujú prácu.
Je to dôsledok toho, že nožnice medzi rastom produktivity práce a rastom miezd sa ako dôsledok globalizácie nebezpečne roztvorili a že v dôsledku technického pokroku klesá zamestnanosť vnútri mnohých odvetví. Inými slovami, zväčšujúci sa koláč (HDP) sa stále viac rozdeľuje v prospech úzkej skupiny tých, ktorí vlastnia kapitál a prípadne ho riadia (manažérov).
Pokles zamestnanosti a rastúca miera nerovností znižujú kúpyschopný dopyt a ohrozujú hospodársku stabilitu. Ako upozorňuje – napríklad nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen a mnohí ďalší – ohrozujú i demokratický chod spoločnosti.
Ľudia bez práce a bez dostatočných prostriedkov na slušný život sa na rozhodovacích procesoch buď nepodieľajú, alebo sú ľahkou obeťou manipulácie, ako sme toho svedkami i u nás.
Neriadená technologická revolúcia a jej dôsledky budú mať za následok nielen pokles ponuky práce, teda rast miery nezamestnanosti, no ešte menší podiel miezd na HDP, t. j. rast miery nerovností.
Ak sa nechceme konfrontovať s jej sociálnymi dôsledkami v priebehu najbližších 15 až 20 rokov, už dnes je čas začať uvažovať nad možnými alternatívami, ako zamestnať budúcu „prebytočnú“ pracovnú silu v odvetviach, ktoré sú prirodzene pracovne náročné (odvetvie zdravia, vzdelávania, starostlivosti o deti a starých ľudí a pod.), ako zabezpečiť pre všetkých primeraný príjem a pod. a ako na to vytvoriť zdroje.
Bez regulácie biotechnológií bude napríklad pokračovať invázia GMO, ktorých dlhodobé dôsledky na zdravie ľudstva nepoznáme, bez opatrení limitujúcich nakladanie s dátovými súbormi môže byť ohrozené naše súkromie atď. Inými slovami, už teraz, a nie až keď bude neskoro, treba možné dôsledky predvídať a podľa toho procesy pod názvom technologická revolúcia č. 4 začať dôsledne manažovať.