Po lete je prvým zo Smeru, ktorý zrejme po dohode s Robertom Ficom odštartoval v médiách „delostreleckú prípravu“ nielen na programovú revitalizáciu upadajúcej agendy Smeru, ale dokonca aj na tabuizovanú personálnu rekonštrukciu vedenia strany na decembrovom sneme. Vo svojich medializovaných úvahách zašiel dokonca tak ďaleko, že si dovolil otvoriť nielen otázku vnútrostraníckej voľby následníka Roberta Fica buď len v straníckom, alebo v premiérskom kresle, ale po tomto volebnom období aj v oboch.
Vypustenie týchto vnútrostraníckych úvah Fica cez Maďariča na verejnosť na sklonku uhorkovej sezóny nie je dôsledkom vytrvalého, ale predsa len chradnúceho tlaku opozície na odstúpenie Kaliňáka pred obytným komplexom Bonaparte. Nie je za ním ani zatiaľ bezkonfliktné stenčenie sa vládnej štvorkoalície na trojkoalíciu bez Siete či prípadné úvahy Smeru o predčasných voľbách po slovenskom predsedníctve v EÚ. S najväčšou pravdepodobnosťou sú za ich ventilovaním na verejnosti skôr pred ňou starostlivo skrývané, žiaľ, pretrvávajúce zdravotné komplikácie premiéra Roberta Fica. Ak by ho v dohľadnom čase prinútili vzdať sa jedného či dokonca oboch kresiel, musí byť stranícka i široká verejnosť na takýto šok predpripravená.
Ak by sa podľa vzoru vyspelých demokracií aj u nás otvorene informovalo o zdravotných problémoch premiéra a predsedu Smeru, ale aj ďalších najvyšších ústavných činiteľov, nevznikali by zbytočné fámy. Komunikačná otvorenosť by za hranice etiky potlačila aj konkurenčné predbiehanie sa médií v bulvárnych záberoch z prekonávania bolestivých útrap premiérom. Bolo by možno aj menej konfliktov s novinármi a médiami, ktoré sa domáhajú svojho prirodzeného práva informovať o zdravotných problémoch najvyšších ústavných činiteľov vo verejnom záujme.
Jednou z príčin, prečo sa Smer po viac ako šestnástich rokoch od svojho vzniku a po trojnásobnej účasti vo vláde ocitá v programovej a personálnej kríze, je samotný spôsob jeho vzniku. Jeho základy už pri zrode vystužovali kapitálovou „maltou“ privatizační oligarchovia zo slovenskej „kapitálotvornej vrstvy“, ktorí sa presťahovali od Mečiara a prisali na Ficov Smer. Rovnako ako pri HZDS aj pri zakladaní Smeru stavili na jediného vodcu, preto bol šalovaný od základov ako strana jedného silného muža. Cez neho alebo Ficovým podstatným pričinením sa kolektivizovaná ľavica vybudovala na autoritatívnom princípe riadenia strany a štátu, podobnom HZDS. Prevzatý vodcovský princíp vlastne vygeneroval aj zásadný problém Smeru, pred ktorým stojí: ako ďalej pokračovať, aby zostal pri vládnej moci aj v prípade vynúteného odchodu „nenahraditeľného“ Roberta Fica.
Nový programový koncept strany, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta na septembrovej konferencii Smeru bude podľa ideológa strany Mareka Maďariča klásť dôraz na kvalitnejšie verejné služby v zdravotníctve, školstve, kultúre a súdnictve. Jeho silnou témou by mala byť aj problematika zaostávajúcich regiónov a väčšia podpora lokálnej výroby a koaličný zápas o zdaňovanie dividend, rast minimálnej mzdy či dôchodkov.
Na koncoročnom sneme však bude Smer nútený hojiť aj svoje personálne otlaky, ak budú Ficove pooperačné problémy narastať. Problém „omladenia vedenia“ na podpredsedníckych postoch nebude zložité vyriešiť. Paška s Kaliňákom ich zrejme uvoľnia Pellegrinimu, Kažimírovi či Ondrušovi. Najzložitejšou však bude úloha vygenerovať nového nástupcu straníckeho lídra, ktorý by ho mal v prípade zdravotných komplikácií nahradiť. Nech budeme akokoľvek preosievať možnosti voľby nástupcu Roberta Fica, reálne prichádzajú do úvahy iba dvaja, ktorých by štruktúry Smeru prijali na základe nominácie doterajšieho lídra. A tými sú Marek Maďarič, prípadne Peter Pellegrini.
Aj keď sa navonok javilo, že predseda a premiér Fico sa nezastal v prvom koaličnom spore so SNS svojho ministra kultúry dostatočne razantne kvôli návrhu na zvýšenie koncesionárskych poplatkov za RTVS tak, ako Kaliňáka v kauze Bašternák, za Maďariča v konečnom dôsledku nastavil politicky chrbát a loptičku poplatkov odohral na Dankovu stranu kurtu. Lapidárne povedané, čaká, čo SNS urobí, aký návrh vyvarí (so svojimi mediálnymi expertmi Hrnkom a Kapustom). Fico ako starý lišiak si potom možno vychutná, ako sa voči Dankovi na koaličnej rade postaví nový predseda Smeru. Bolo by paradoxom, keby to bol práve Marek Maďarič, s ktorým ako s ministrom bolo pod jeho úroveň rokovať o spornom koaličnom návrhu.