Aby ich získali, musia splniť určité kritériá. Medzi tie základné patrí napísanie skrípt. Tento žáner vedeckej literatúry neexistuje nikde inde na svete. Určuje ich ministerstvo školstva v spolupráci s Akreditačnou komisiou ako poradným orgánom. Tá vytypuje, ktorá z vysokých škôl má oprávnenie pre udeľovanie titulov docent a profesor.
V Akreditačnej komisii bývajú väčšinou docenti a profesori. Rozhodovanie o tom, kto a za akých podmienok má rozhodovať o tituloch, je vo svojej podstate konfliktom záujmov. Docenti a profesori hodnotia sami seba. A kto by sám sebe zrušil monopol?
Konflikt záujmov spočíva aj v tom, že profesori a docenti z verejných škôl rozhodujú o tých v súkromných. Oveľa zaujímavejšie by bolo prepočítať, koľko je v sektore verejných vysokých škôl zbytočných nákladov, ktoré vyplývajú z množstva tohto typu škôl. Tak sa postupne vyvinul monopolný a uzavretý systém. Kybernetika hovorí, že systémy bez spätnej väzby sa rozpadávajú.
Súčasný minister Peter Plavčan (za SNS) oprášil myšlienku, aby na miestach docentov a profesorov mohli byť odborníci z praxe. Nový systém, ktorý rezort pripravuje, by mal slovenské vysoké školy priblížiť k západnému modelu. Novela zákona o vysokých školách by tak mala umožniť, aby na funkčných miestach mohli pôsobiť experti, ktorí by nemuseli byť habilitovaní docenti a vymenovaní profesori, ale museli by prejsť konkurzom.
„Bol by to nový model, kde by tieto funkčné miesta docentov a profesorov mohli obsadzovať odborníci z praxe, vrátane mladých, ktorí sú významnými vedcami,“ vysvetlil minister školstva Plavčan. Tento krok má zmysel, lebo vytvára predpoklad, že do systému sa zavedie spätná väzba.
Sumou informácií sú vedomosti. Poznatky sa z nich stávajú vtedy, ak sa uplatňujú v praxi. Vedomosti bez skúseností ich využitia nemajú význam. Vysoké školy poskytujú vzdelávaciu službu, ktorej výsledným produktom je študent ako nositeľ znalostí. Tie bude schopný uplatniť v praxi. Výsledným produktom vysokej školy je postavenie študenta na trhu práce. Pre kvalitnú výučbu sú potrebné poznatky nielen z literatúry, ale aj z výskumu. Suma poznatkov nie sú ešte znalosti. Znalosť je vzájomne previazaná, meniteľná, doplniteľná štruktúra súvisiacich poznatkov, ktorú možno použiť vo vzájomnej komunikácii s reálnym svetom.
Získavanie hodnosti docenta alebo profesora je aj technologicky náročné. Aby uchádzač o titul dokázal, že „má na to“, musí prejsť procesom habilitácie. Nestačí, aby predložil zoznam bibliografických záznamov, ale aj citácie svojich prác. K prihláške musí predložiť i fotokópie prác, ktoré zverejnil. Musí byť na nich titulná strana časopisu, tiráž, obsah a text článku alebo časti knihy.
Nestačí, aby sa papierové texty tak ako doteraz digitalizovali, aby to mohla evidovať knižnica na vysokej škole, kde prednáša. Treba to znovu nakopírovať. Preto sa obhajoba docentúry a profesúry podobá na získanie výučného listu v oblasti kopírovania a viazania dokumentov.
Predstavme si, že uchádzač má dve stovky publikácií a jedna má v priemere sedem strán. Znamená to celkom 1 400 strán kópií. Okrem toho musí rozmnožiť prihlášku. Tá má napríklad 80 strán a kopíruje sa pre dvadsať členov vedeckej rady. To je celkom 1 600 strán papiera! Ide o tritisíc strán.
Návrh ministra Petra Plavčana má význam nielen preto, že pre vysoké školy prináša prvok spätnej väzby. Neplatí to pre všetky odbory. Neviem si predstaviť filozofa z praxe. Význam má aj preto, lebo odstráni pre vysoké školy zbytočné transakčné náklady. Stručne povedané: bude šetriť naše lesy. Systém habilitácií treba úplne nahradiť tým, že tituly docent alebo profesor budú príslušné školy prepožičiavať pedagógom na obdobie, pokiaľ na nich budú pôsobiť.
Najnovší návrh ministra školstva v tejto záležitosti bude mať zmysel, ak o ňom nebudú rozhodovať docenti a profesori, ktorí pedagogické hodnosti premenili na nomenklatúrne privilégiá. Nomenklatúra bez akéhokoľvek kapitálu presadzuje svoju moc. Nerozhodujú znalosti, ale známosti!
Moc mnohých pedagógov je postavená na tvrdeniach, kto je s kým kamarát, kto je komu priateľom, alebo priateľkou. Urobiť kariéru prostredníctvom strany alebo priateľa, to sme tu už raz mali.
Známy ekonóm Joseph Schumpeter hovoril, že inovácia je kreatívna deštrukcia. Ako platilo „Kartágo musí byť zničené“, platí aj „Habilitácie musia byť zničené!“