Je načase, aby sme sa vzdali iluzórnych očakávaní, že nás spasia zahraniční investori, a prestali sa vyhovárať na slabú infraštruktúru dopravných sietí, ktorá sa stala obľúbeným zaklínadlom. Aj keď infraštruktúra je nesporne dôležitou a zotrvávajúcou úlohou, nie je určite jediným predpokladom miestneho rozvoja.
Ďalším dôležitým rozvojovým zdrojom je schopnosť spoločne komunikovať, hľadať platformy vzájomne výhodnej spolupráce, učiť sa kooperatívnosti na báze lokálnych partnerstiev. Ide teda aj o sociálne predpoklady rozvoja a v tejto oblasti, ako dlhodobo ukazujú sociologické výskumy, máme významný deficit. Pritom prednosťou sociálneho sieťovania je, že nie je finančne a investične náročné, ale, naopak, ochota k spolupráci, dôvera a vzájomná podpora môžu ostatné náklady význame znižovať. A práve na miestnej úrovni, kde sú ľudia blízko seba a spájajú ich spoločne zdieľané bezprostredné podmienky života, môže mať najväčšiu silu. V tomto smere sú akčné plány ukážkou dobrého smerovania pri prípravách programov lokálnej zamestnanosti a lokálneho rozvoja.
Programy rátajú aj s uplatnením sociálnych podnikov na podporu zamestnávania znevýhodnených skupín. Vysoká miera nezamestnanosti, najmä dlhodobá, si v zaostávajúcich regiónoch vyžaduje aj špecifické nástroje podporovaného zamestnávania.
Na sociálne podniky sa však rýchlo zniesli kritické pripomienky. Naša negatívna skúsenosť s ich aplikáciou v minulosti nemusí znamenať, že ide v zásade o zlý nástroj. Naopak, v zahraničí ukázali svoju životaschopnosť. Pri správnej aplikácii sú ideálnym prostriedkom na zvyšovanie zamestnanosti, ktorý funguje na princípe medzitrhu práce. Hoci sa formy sociálnej ekonomiky spravidla aj podporujú z verejných zdrojov, jadrom ich životaschopnosti je premyslený podnikateľský zámer, spravidla silne previazaný s miestnymi potrebami a miestnymi zdrojmi vrátane tých sociálnych.
Napokon nemusíme ísť do zahraničia. Aj na Slovensku máme príklady úspešných obecných podnikov, ktoré zamestnávajú miestnych ľudí v prospešných aktivitách. Vďaka tomu zveľaďujú životné prostredie a miestnu infraštruktúru obcí, zakladajú tak ďalšie rozvojové impulzy miestneho rozvoja a posilňujú zamestnanosť na mieste. Úspešnosť sociálneho podnikania sa odvíja od schopnosti identifikovať miestne zdroje a rozvojové potreby lokalít, na ne nadviazať podnikateľské a zamestnanecké príležitosti a posilniť tak strategickú orientáciu a udržateľnosť miestneho rozvoja.
Skúsenosť u nás (potvrdzujú to aj zahraničné skúsenosti) preukázala, že iba vodenie inštitútu sociálneho podniku do právneho rámca nestačí. Treba systematické formovanie predpokladov (podnikateľských a sociálnych zručností na strane potenciálnych nositeľov, ako aj efektívnych podporných nástrojov z verejných zdrojov) pre jeho aplikáciu v praxi. Možno v tejto súvislosti iba uvítať uvažovaný zámer ministerstva práce vytvoriť tentoraz aj platformu poradenskej a metodickej podpory a výmeny skúseností dobrej praxe pre sociálnu ekonomiku. Systém podpory a grantových schém pre jej etablovanie potom bude mať zmysel.