Napriek agresívnej kampani sa Fideszu a Jobbiku nepodarilo zmobilizovať nerozhodných voličov. Provládni politici neplatné referendum pokladajú za výnimočný úspech, ktorý dáva vláde mandát iniciovať návrh na úpravu ústavy, a bude aj východiskom pre presadzovanie zmien prístupovej zmluvy Maďarska k EÚ.
Aj oddaní voliči vládnej koalície vycítili, že referendum nerieši globálny migračný problém, nepomáha riešiť utečeneckú krízu a neprospieva k ekonomickému rastu krajiny.
Triezvi analytici však výsledok referenda hodnotia ako bankrot. To preto, lebo sa Orbánovi prvýkrát prihodilo, že nedosiahol vo voľbách to, čo chcel. Fidesz minul v kampani milióny eur, vynaložil na úspech nesmierne úsilie, a predsa neuspel. Aj oddaní voliči vládnej koalície vycítili, že referendum nerieši globálny migračný problém, nepomáha riešiť utečeneckú krízu a neprospieva k ekonomickému rastu krajiny.
Poreferendová nálada Orbánových voličov naznačuje, že si zapamätajú zbytočne zaplatený účet. Občania nepociťujú eufóriu z „výnimočného víťazstva“ a je pravdepodobné, že nič neriešiace referendum zanechá trpkú a nezmazateľnú stopu prenášanú do budúcnosti.
Prognózy o tom, že obraz Maďarska vo svete bude odteraz ešte pošramotenejší, silne rezonujú. Hrozenie teroristami v kampani vskutku imidž krajiny nevylepšilo. Pocit, že referendom sa neriešila budúcnosť Maďarska, ale iba budúcnosť Viktora Orbána, sa s istotou mení na realitu. Vláda neriešila problém, aké Maďarsko by mohlo byť, iba naznačila, aké Maďarsko odteraz bude.
Je zaujímavé, že všetky zainteresované politické strany sa cítia byť víťazmi. Fidesz porážku neprizná, len si uvedomuje, že potrebuje zmeniť ústavu, aby sa podobné fiasko už nikdy nezopakovalo, nedisponuje však dvojtretinovou väčšinou v parlamente.
Vedomie, že sa musí uchádzať o podporu opozície, je tristné. Jobbik pripisuje neúspech Orbánovi a požaduje jeho rezignáciu. Pomocou Jobbiku sa však k novele základného zákona nedostanú, i keď v politike nič nie je nemožné.
Socialisti (MSZP) si v kampani počínali dosť zmätočne. Nabádali k neúčasti bez argumentácie a neponúkli vhodnú alternatívu na riešenie utečeneckej krízy. Paradoxne, neparlamentná obskúrna strana MKKP (Magyar Kétfarku Kutya Párt – Strana maďarského dvojchvostého psa) pred voľbami vyrukovala s heslom: „Na hlúpu otázku treba hlúpu odpoveď.“
Dokázali občanov osloviť radou, aby na hárku označili ÁNO a súčasne NIE, čím nabádali zneplatniť ich hlasy. V antikampani dosiahli viac ako MSZP. Komentátor časopisu Magyar Narancs András Keszthelyi sarkasticky vyhlásil, že skutočným víťazom volieb je MKKP, pretože prispela najviac k neúspechu referenda.
K praktikám alchýmie Fideszu sa mnohovravne vyslovil politológ Róbert László: „Fidesz sa musel dlho potiť, kým našiel takú vetu, ktorou mohol výsledok ohlásiť ako víťazstvo, aj keď ide o jasný prepad. Orbánovci rozosmiali svet, veď najdrahšou kampaňou nedokázali realizovať ani platné referendum.“
Ani pre opozičné strany referendum nie je úspechom, lebo dosiahli pramálo. Časom sa Fidesz k prepadu zrejme prizná. Poznáme to vtedy, keď v štruktúrach strany začnú padať hlavy. V niektorých volebných okrskoch bola účasť jej priaznivcov naozaj nízka. Politológovia sa zhodujú v tom, že v názoroch na zmysel referenda „chýbali potentní opoziční politici“.
Neúspech si Fidesz zavinil sám. Boli to oni, ktorí zmenili volebné pravidlá (úspešné referendum vyžaduje 50-percentnú účasť oprávnených voličov). Je nesporné, že ak by referendum prebehlo podľa starej legislatívy, výsledok o kvótach by bol platný. Keby plebiscit bol úspešný, súdržnosť EÚ by bola viac zraniteľná. Cesty prozreteľnosti sú naozaj nevyspytateľné – aj v politike.