Keby každá z asociácií či združení zastupujúcich veľký biznis a niekoľko kľúčových korporácií na Slovensku mali svoj konšpiračný byt, asi by na to stačil niekoľkoposchodový činžiak. V Bruseli by na to isté bola potrebná celá štvrť. Lobingom v Bruseli, ktorý v Európskej únii neupravuje žiaden zákon, no Európska komisia ho odobrila ako prejav demokracie, sa údajne zamestnáva viac ľudí, ako je bruselských úradníkov.
Veľká lúpež veľkého biznisu
V roku 2006 Timothy P. Carney vo svojej knižke Veľká lúpež, s podtitulom Ako veľký biznis a „big government“ kradnú vaše peniaze, ilustruje na stovkách príkladov, ako vláda nadŕža veľkému biznisu na úkor malých a stredných podnikateľov a všetkých ostatných. Autor, žijúci v USA, je zástancom štátom neriadeného trhu, lebo, podľa neho, vláda chráni veľký biznis pred prípadnou konkurenciou malého a stredného biznisu. Preto im kladie do cesty rôzne prekážky.
Výsledok? Umelo udržiavané vysoké ceny, brzdenie inovácií atď. Aj keď sotva možno so všetkým súhlasiť, autor upozornil na fakt, že je to veľký biznis, ktorý s vládou udržiava dobré vzťahy a neraz diktuje vládne politiky.
Veľký biznis totiž dokáže financovať nákladnú kampaň politikov na znovuzvolenie a po ich odchode z politiky im dokáže ponúknuť lukratívne džoby. Sotva by lákalo bývalého ministra poľnohospodárstva slovenskej vlády alebo jeho kolegu z Európskej komisie napríklad uvoľnené miesto pekára na Obchodnej ulici v Bratislave či neďaleko zástavky metra Maalbeek v Bruseli.
Barroso cti komisii nepridal
Pravidlá komisie zaväzujú svojich bývalých členov ako dlho po skončení svojej funkcie sa môžu najať do služieb biznisu. Na dodržiavane týchto pravidiel dozerá etická komisia Európskej komisie. Novým prípadom je José Manuel Barroso, bývalý dvojnásobný predseda EK, ktorého si pred niekoľkými mesiacmi najal finančný žralok z USA Goldman Sachs. Ten istý, ktorý niesol leví podiel na finančnej a ekonomickej kríze rokov 2008 a 2009, na gréckej kríze a čiastočne i kríze eura. Barrosovou úlohou údajne bude minimalizovať dôsledky brexitu na svojho nového zamestnávateľa.
Rozhorčenie bruselských úradníkov bolo také veľké, že zorganizovali petíciu, ktorú podpísalo 140-tisíc ľudí a v ktorej žiadali, aby sa Barrosovi zastavilo vyplácanie doživotného dôchodku. Rozhorčenie sa ešte vyostrilo, keď portugalský denník Publico uverejnil, že Barroso udržiaval kontakty s vrcholovými predstaviteľmi Goldman Sachs i počas svojho predsedovania v komisii. Zápisy o stretnutiach robil iba vtedy, keď sa mu to hodilo. Odborári z Európskej komisie v liste jej terajšiemu predsedovi Jeanovi-Claudovi Junckerovi napísali, že Barrosova pozícia v Goldman Sachs poskytuje „ďalšiu muníciu pre populistov a extrémnu eurofóbnu propagandu“.
Barroso II, teda v rokoch 2009 až 2014, bol pri posudzovaní svojich kolegov oveľa dôslednejší. Využil svoje právo, ktoré mu dáva Etický kódex, a donútil maltského komisára Johna Dalliho podať rezignáciu, keď bol podľa novších informácií krivo obvinený z korupcie v prospech švédskej tabakovej spoločnosti Swedish Match. France 2 totiž v roku 2014 zverejnila dokumenty inej tabakovej spoločnosti Philip Morris, podľa ktorých tabaková loby plánovala útok proti Dallimu, ktorý neochvejne presadzoval tvrdú smernicu proti tabakovým produktom.
Malé je pekné na papieri
Nemožno uprieť, že komisia za posledných desať rokov ohlásila viaceré iniciatívy na pomoc malým a stredným podnikom (MSP). Iná vec je, ako z toho naozaj profitovali. Dozvedáme sa, že aj z budúcej zmluvy medzi EÚ a USA budú zvlášť profitovať MSP. Pre ne je najdôležitejšie odstrániť regulačné prekážky, ktoré ich najviac brzdia pri vývoze do USA. No sotva možno za pokrok pokladať recipročné presadenie ústupkov v regulácii, t. j. cestu smerom k regulačnému dumpingu, bez ktorého sa ich export sotva zväčší.
Pre malé a stredné podniky je podľa nariadenia REACH nevyhnutné do 31. mája 2018 registrovať predpísané chemické látky, ktoré sú v množstvách presahujúcich určenú hranicu vyrábané alebo dovážané do únie. REACH je nariadenie EÚ, ktoré sa prijalo na zlepšenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred rizikami, ktoré môžu predstavovať chemické látky. Negociácia tohto nariadenia trvala roky a lobing chemického veľkobiznisu bol jedným z najsilnejších v histórii komisie. To, čo veľký biznis ale finančne zvládne, je pre malý biznis ťažko prekonateľné.
Registračné poplatky pre malé podniky môžu byť niekedy likvidačné a neprekvapuje, že sa dožadujú pomoci od štátu. Keby sa napríklad volali Duslo Šaľa, ktoré patrí do konglomerátu Agrofert českého ministra financií Andreja Babiša, ani Európska komisia by nemala ťažkosti pomoc štátu odsúhlasiť.