Väčšina ľudí na doterajšieho prvého občana Spojených štátov rýchlo zabudne. Tak ako sa to deje takmer s každým politikom. Samozrejme, sú aj výnimky, medzi ktoré patria obetaví idealisti alebo masoví vrahovia.
Obama bol síce prvý Afroameričan, ktorý vládol z Bieleho domu, no tiež upadne do zabudnutia – pôsobil nevýrazne. Nezanechal tragikomický dojem vojnového štváča Georgea Busha ml., nebol ani racionálny zločinec typu Richarda Nixona. Závažnejšie sa neusiloval bojovať s vojenskopriemyselným komplexom ako John F. Kennedy, hoci pravdu, mier, toleranciu či rôzne reštarty sľuboval, kade chodil.
Lenže okrem ambícií manifestovaných rétorickým umením za ním nič pamätihodného neostalo. Vari iba sklamané nádeje. Možno po rokoch bude Obama predsa len idealizovane pripomínaný ako ten, kto to aspoň myslel dobre…
Osem rokov Obamovej vlády bolo však pri konečnom účte érou paradoxov. Akosi prirýchlo dostal prestížnu Nobelovu cenu za mier, potom dve volebné obdobia viedol vojny bez prestávky. A je podružné, že dopredu prehraný Afganistan s Irakom zdedil po predchodcoch. Sľuboval obnovu dobrých vzťahov s Kremľom, pričom tie dnešné sa ocitli na bode mrazu. Takmer ako za studenej vojny. Z veľkej časti preto, lebo USA podporovali Majdan v Kyjeve.
Trump zneistil milióny Američanov. Najviac tých, ktorí si nedokázali predstaviť, že oproti všetkému očakávaniu nebude pokračovať vo vládnutí klasický politický establišment.
Obamova administratíva sa snažila naplniť predstavy geopolitického poradcu viacerých amerických prezidentov – Zbigniewa Brzezinského – Rusko môže byť veľmocou jedine s Ukrajinou. A aby pri ňom Ukrajina nestála, tak sa dostalo podpore aj fašizujúcim silám, ako je na Ukrajine napríklad Prápor Azov, či tzv. umiernení islamisti v Sýrii a Iraku.
Ani na domácej pôde, ktorá má v prípade superveľmocí presahy i do medzinárodného prostredia, sa Obamovi veľmi nedarilo. Pôvodné odhodlania vyšumeli do stratena. S radosťou prijímaný projekt všeobecného zdravotného poistenia mal mnoho chýb, Trump sa ho chystá zrušiť. Bombasticky vyhlasované uzavretie väznice na kubánskom Guantáname sa tiež nekonalo, právne vákuum okolo tam arestovaných môže pokračovať.
V českej tlači sa objavuje tvrdenie, že na Obamu budeme lepšie spomínať ako na jeho nástupcu, lebo teraz už máme pred sebou celkom iný terč – Trumpa. Jeden slovenský, formálne odborný, web pre zmenu uverejnil článok začínajúci sa mimoriadne pozoruhodnou vetou: „Všetci demokratickí politici v strednej Európe si priali, aby sa americké prezidentské voľby skončila opačne, ako sa skončili.” Je však fakt, že Trumpove predvolebné sľuby (o forme sebaprezentácie nehovoriac) zneistili milióny Američanov. Najviac tých, ktorí si nedokážu predstaviť, že oproti všetkému očakávaniu nebude pokračovať vo vládnutí klasický politický establišment.
Útoky na sotva inaugurovaného prezidenta v niečom pripomínajú prejavy skalných obdivovateľov stredoeurópskeho Karla Schwarzenberga, ktorí jeho porážku v demokratických voľbách nemôžu súčasnému českému prezidentovi Milošovi Zemanovi odpustiť ani po niekoľkých rokoch. Takže aj takéto sú „elity“. V prostredí USA sa vo veľkej miere sústredili na likvidáciu ľavicového kandidáta za demokratov Bernieho Sandersa, až napokon vydláždili cestičku inej, pravicovej alternatíve.
Za Trumpov volebný triumf nemôžu „zlí“ hackeri z Ruska, skôr propagandistická kampaň tých, čo sa pokúšajú o návrat studenej vojny. Tým, že Obama vyhostil desiatky ruských diplomatov i s rodinami, kúzlom nechceného nahral na smeč prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ten namiesto recipročného opatrenia urobil ústretové gesto s vyjadrením, že sa teší na novú, zrelšiu administratívu v Bielom dome. Ako rýchlo a či vôbec nový americký outsider politicky dospeje, ostáva veľkým otáznikom. Súďme ho až po činoch.