Napriek všetkým kladom je však Učiace sa Slovensko veľkým sklamaním. Očakávať, že sa na jeho základe uskutoční reforma, by bolo prejavom neopodstatneného optimizmu a naivity. Chybné sú už niektoré základné predpoklady.
Autori totiž trestuhodne ignorujú riziká, ktoré so sebou prináša každý zásah do natoľko citlivej oblasti, ako je školstvo. Podcenili najmä hĺbku prepadu úrovne slovenského školstva, odpor prostredia a finančnú stránku reformy.
Kvalitatívna úroveň našich základných a stredných škôl vrátane gymnázií je oveľa nižšia, ako predpokladá vízia ich rozvoja v najbližších desiatich rokoch. Nepopierateľný fakt, že sa to netýka všetkých škôl, nič nemení na tom, že stav, ale aj trend sú znepokojujúce.
Údajné všeobecné volanie po zvýšení náročnosti a kvality vonkoncom nie je všeobecné a reformu v skutočnosti podstatná časť zainteresovaných subjektov odmieta. Nechcú ju mnohé deti, ktoré sa bez námahy dostanú od nezaslúžených dobrých známok na základnej škole po vysokoškolské tituly, nevyhovuje podstatnej časti ich rodičov a učiteľov (s výnimkou reformy platov). Samosprávy budú proti už z princípu. Napokon ZMOS volá na poplach už teraz a v prípadnej reforme oprávnene vidí nebezpečenstvo oklieštenia vlastných kompetencií.
Finančné krytie predpokladaných zmien je v podmienkach Slovenskej republiky veľkou neznámou. Základná idea predkladaného návrhu reformy spojená s masívnym nárastom rozpočtových prostriedkov je pravdepodobne nad naše pomery. Reforma skončí v zabudnutí skôr, ako sa začne.
Ani nie preto, že sa autori nechali uniesť a na 226 stranách navrhujú stovky opatrení, čo je samo osebe hrubou chybou, akej by sa žiaden reformátor nemal dopustiť, ale hlavne preto, že sa v balaste detailov stratila podstata. Minister i vládna koalícia takto koncipovanú „reformu“ pochopiteľne privítajú, lebo im umožní venovať sa okrajovým záležitostiam a zakryť neschopnosť riešiť samotný problém.
Autori Učiaceho sa Slovenska podcenili najmä hĺbku prepadu úrovne slovenského školstva, odpor prostredia a finančnú stránku reformy.
Ak by to s reformou niekto myslel vážne, začal by dohodou všetkých relevantných politických síl na spoločnom postupe, lebo len ona môže zabezpečiť prekonanie odporu prostredia, kontinuitu a možno aj financie.
Dohodnú sa na uskutočnení všeobecného auditu kvality všetkých škôl. Štát prevezme kontrolu nad sieťou škôl (to neznamená zrušenie súkromných či cirkevných škôl) a nekompromisne vyvodí z auditu dôsledky.
Školy, ktoré nemajú podmienky na poskytovanie deklarovaného vzdelania, neposkytujúce nič okrem živobytia pre svojich zamestnancov, školy s absurdnými vzdelávacími programami a podobne, sa zrušia alebo transformujú.
Zostanú školy so zmysluplným zameraním, na ktorých učitelia učia, žiaci sa učia, klasifikácia je adekvátna, všade vládne pracovná atmosféra založená na vzájomnom rešpekte, rovnováhe medzi právami a povinnosťami a disciplíne. Ak sa pri tom dokážeme aj baviť a hrať, je to len vítaný bonus, no nie principiálna zásada.
Po uskutočnení týchto krokov vzniknú elementárne predpoklady a možnosť (nie všetky predpoklady a ani nie istota) rastu kvality slovenského regionálneho školstva, a možno príde aj čas na 458 opatrení z Učiaceho sa Slovenska.