Nové výrazy ako napr. jadro Európy, viacrýchlostná Európa atď. sa veľmi rýchlo udomácnili v médiách i na vládnej úrovni. Rímska deklarácia tak mohla ukázať zhodu členských krajín v základných inštitútoch EÚ, ako je jednotný trh, Schengenská sústava, otázka celkovej jednoty únie atď. Vytvára to dobrú štartovaciu pozíciu pre adaptáciu EÚ na nové výzvy budúceho obdobia.
Úspech Slovenska
Osobitne treba uvítať pozitívnu úlohu, ktorú v týchto úniových rokovaniach zohralo Slovensko. Výrazne k tomu prispela stratégia win-win, ktorú premiér Robert Fico úspešne uplatnil tak v prístupe k vedúcim orgánom EÚ, k jej zakladajúcim členom, ako aj v prístupe k našim partnerom v rámci skupiny V4. Vďaka tomu dokázal vyťažiť pre Slovensko v Ríme maximum z reálpolitických prínosov. Dôkazom toho je, že so Slovenskom sa v budúcnosti pravdepodobne počíta v elitnej skupine jadra EÚ.
Ďalším diplomatickým úspechom je aj skutočnosť, že náš minister financií Peter Kažimír prišiel do úvahy ako možný nástupca na čele euroskupiny pre prípad, že by sa jej doterajší šéf Jerome Deiselbloem nestal znova ministrom financií (čo je podmienka) v turbulentných povolebných rokovaniach v Holandsku.
Úspešný rímsky summit EÚ nám dáva nádej, že sa mýlia tí, ktorí by už išli oplakávať úniu. V tejto súvislosti si neuškodí pripomenúť, že EÚ je prvou a zatiaľ jedinou superveľmocou v moderných dejinách sveta, ktorá stojí na uplatňovaní tzv. soft-power, čiže „mäkkej moci“. Je to významný experiment dokazujúci, že je možné konštruovať superveľmoci aj na báze civilizačnej vyspelosti a prevahy, a nielen na báze hrubej vojenskej sily, ako to vidíme pri tradičných veľmociach typu USA a Ruska. Úspešné zavŕšenie tohto experimentu môže posunúť vývoj ľudstva smerom k jeho mierovej evolúcii typu Anti-Huntington, namiesto hobbesovskej patológie boja každého s každým. Nebude prehnané tvrdiť, že úspech EÚ v tejto civilizačnej súťaži môže mať nemalý význam aj pre ďalší rozvoj celého ľudstva.
Stačí sa pozrieť na Správu OSN: UN World Hapiness Report 2017. V prvej desiatke „najšťastnejších krajín sveta“ sa stabilne umiestňuje 7 až 8 krajín z Európy! Iným, už menej bezproblémovým dôkazom potvrdzujúcim uvedené, môžu aj byť desaťtisícové masy migrantov usilujúcich sa dostať do Európy! Prečo sa migranti, dajme tomu zo Sýrie, netlačia napr. do Ruska? Takže nerobme si prehnané nádeje – potenciál migračných vĺn do Európy sa len tak ľahko nevyčerpá.
Maďarské výhrady
Súdiac podľa doterajších reakcií, nie všetci sú z výsledkov rímskeho summitu EÚ nadšení. Napríklad v maďarských médiách sa často vyjadrujú obavy z viacrýchlostnej Európy. Politológ z provládneho výskumného ústavu Nézőpont Intézet Dániel Deák namieta, že vraj užšia forma integrácie zodpovedá len jednostranným záujmom Nemecka. Je však ťažko uveriť, že miliardová pomoc prostredníctvom eurofondov Maďarsku by mohla byť až taká nevýhodná, ako uvádza D. Deák.
Vyvoláva to prirodzene otázku, že ak by boli eurofondy výhodné len pre Nemecko a také nevýhodné pre Maďarsko, prečo ich maďarská vláda už dávno neodmietla?
Podľa kritikov z Nézőpont Intézet je vraj dvojrýchlostná EÚ vlastne de facto vyvrátením jej rozšírenia smerom na Východ. Údajne koncept dvojrýchlostnej Európy mal byť vytvorený práve proti „iliberálnym disidentským“ štátom, akými sú Poľsko a Maďarsko.
Maďarskí ideológovia Fideszu si zrejme neuvedomujú, kam ich až môžu takéto „odborné“ stanoviská zaviesť. Svedčí o tom aj nedávny rozhovor predsedu EK Jeana-Clauda Junckera, ktorý poskytol britskému denníku Financial Times. Uviedol v ňom, že už vo februári 2017 upozornil viceprezidenta USA Mika Pencea na riziká vyjadrení obdivu americkej strany voči brexitu. Juncker zdôraznil, že na Balkáne rastie napätie.
Ak by sa po stiahnutí USA z Balkánu vytratil z tohto regiónu aj vplyv EÚ, napr. formou jej rozpadu, čo by sa mohlo udiať aj prispením „disidentských“ štátov (vrátane Maďarska), mohlo by tam vzniknúť politické aj bezpečnostné vákuum. To by mohlo viesť k novým vojnovým konfliktom na Balkáne. Čo by istotne nebola dobrá správa ani pre Maďarsko. Budapešť by preto mala byť obozretnejšia pri formulácii svojich výhrad.
Podľa predsedu EK J.-C. Junckera americký prezident Donald Trump asi nie je celkom oboznámený s komplikovanou históriou Európy. Dodal, že od konca druhej svetovej vojny je prvýkrát v úrade americký prezident, ktorý budí dojem, že ho nezaujímajú európske záležitosti.